Musí to byť desivý pocit, zomierať zúfalo pod troskami budovy po celé dni. S márnou nádejou, že pomoc príde včas.
A svet namiesto aby okamžite zjednotil sily a sústredil všemožnú dostupnú techniku a záchranné zložky na miesta zemetrasenia, prizerá sa zhoršovaniu bezpečnostnej situácie v tejto oblasti a záchranné tímy radšej odchádzajú z miesta ohrozenia s tým, že i tak už šanca na záchranu ľudí pod troskami prudko klesá.
Moc s tými ľuďmi pod troskami súcitím a posielam im párkrát do dňa energiu, aby sa ich zachránilo čo najviac.Z celého srdca im želám, aby pomoc prišla včas ku čo najviac z nich.
A ak sa hovorí, že podiel na tejto tragédii má i nenažranosť staviteľov, stavalo sa kadekde a kadejako, mali by podľa mňa skončiť spolu s rabovačmi bez zbytočných naťahovačiek odstrelením.
Ak sledujete situáciu po zemetrasení v Turecku, viete o dievčatku, ktoré sa narodilo pod sutinami a na rozdiel od mamy pod troskami prežilo. Našli ho ešte spojené s ňou pupočnou šnúrou, chránila ju takto i po smrti. Nie nadarmo sa hovorí, že len láska zostáva a pretrváva.
Malá Aja, Dar od Boha.
Prajem jej šťastné a bezpečné vykročenie do života.
Zázraky sa dejú, šepká Zámer sveta, a prihodil mi k tomu facebookové posolstvo o Israelovi Kamakawiwo’ole. Dostal ma, pri tých piesňach vidím môjho syna s oranžovou misou plnou chrumiek na gauči v obývačke. A tak mi po tvári tečú slzy – In this Life je silné posolstvo…
Ach, áno, zázraky sa dejú.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty