otvorene

Nahrávku profesora Staněka som počúvala v nedeľnom nadráne

https://www.infovojna.bz/article/video-profesor-stanek-o-tom-co-nas-caka-v-blizkej-buducnosti-a-ako-sa-pripravit-na-nadchadzajuce-zmeny-na-planete

Hovoril, že pre prežitie bude dôležité v prichádzajúcich časoch nie kopa potravín, vody a zbraní, ale ľudské spoločenstvo, sila spolupracovať a dôverovať. No tak čau, povedala som si – lebo moja ochota spolupracovať sa už dnes rozhodne netýka všetkých a rovnako ani dôverovať už neplánujem hocikomu.

Odporúča vytvárať spoločenstvá na regionálnom princípe. No musela by to podľa mňa byť malá uzavretá komunita, ktorá by sa poskladala vedome dokopy – z čestných a zodpovedných ľudí – a nie automaticky ľudia žijúci v súčasnosti na nejakom území. Lebo to by bolo presne o tom istom ako teraz – že tí zodpovední doplácajú na nečestných. Nehovorím teraz len o ľuďoch, ktorí vraždia, kradnú, podvádzajú. Neviem si predstaviť ani to, ako dôverovať ľuďom pohodlne sa vezúcim na solidárnom systéme, kadejakým špekulantom a povaľačom, ktorí dlhodobo nepracujú. Nech každý žije ako chce – pije, nepracuje, kradne, ale nech potom nech nesie dôsledky svojho nezodpovedného života sám. Dobrovoľne by som sa do takého systému, v ktorom doplácam dookola na nezodpovedne konajúcich, nenavliekla.

Životné skúsenosti nás učia.

Nemyslím si, že zmena nás samých, prichádzajúca zlými skúsenosťami, je nutne zmenou zlou – nie je to o úplnom zatvrdnutí srdca, akurát nás učí nie bezhlavo rozdávať, ale citlivejšie posudzovať, čomu a komu máme venovať svoj čas, energiu, peniaze, dôveru. Ak dookola veríme ľuďom, ktorí to iba využívajú, nijako ani im tým nie sme prospešní – potrebujú nastaviť jasnú hranicu. A ak vykračujeme znovu a znovu s ľuďmi s dôverou, ktorú dávame neprimerane, nuž sme dookola sklamaní.

O slovách Staněka som uvažovala aj v dopoludní. Vážim si, čo ma život naučil – že dôveru nemôžem dávať slepo a bezhranične. Ak by som dnes volila celoživotného partnera, povedala by som mu jedinú vetu „budem ťa nasledovať, ak budeš dôveryhodný“.

Viem, že niekomu naozaj veriť môžem, ak pri mne stojí pevne v zlých časoch, ak vníma moju jedinečnosť a je „ozajstný“.  A som si istá, že najlepšie človeka preverí nie spoločná zahraničná dovolenka, ale cesta lesom.

Staněk povedal, že ľudia sa musia učiť dôverovať. Ja si myslím, že sa musia učiť byť dôveryhodní.

Elena

K diskusii: V tomto solidárnom systéme sme všetci nútene. Ale zakladanie regionálnych komunít by malo byť niečo zmysluplné, kde by mala byť dôvera a súdržnosť.