Krik som potlačila hlboko vo svojom vnútri. Telefón som držala v ruke, bezmyšlienkovite som ho zvierala.
Pocit hlbokého prázdna, ako v situácii, kedy mi oznámili, že zomrel môj syn.
Máš tu kopy lumpov, ktorých by si mal likvidovať od rána do večera, aby sa svetu uľavilo od zla – a namiesto toho je mŕtva nežná a krásna Izinka – povedala som Zámeru sveta.
Nemôžeme zničiť zlo, to predsa už chápeš – odpovedal smutne.
Nemala som už čo povedať. Čas okolo mňa svišťal.
Izinka je mŕtva, povedalo dieťa zronene. Izinka, jej mačka. Vraj infarkt, povedal veterinár. Dieťa neplakalo, musím odšoférovať domov, povedalo, nesmiem plakať.
Dýchaj, počuješ – liezol mi Zámer sveta do myšlienok.
Choď radšej chrániť moje dieťa, aby s tým autom prišla domov v poriadku, je rozrušená – pomyslela som si. Vyslovila som to? Slová okolo mňa plávali vzduchom.
Derealizuješ sa, povedala som bezhlasne tej osobe držiacej mobil, polož ho.
Hej, hej, prestaň, zatriasol ma za plecia Zámer sveta. Plač, počuješ? Ako pri Sloníkovi – no tak, no tak…
Dívala som sa nechápavo. Hej, Sloník umrel, náš kocúr, vraj infarkt. Umrel, raz, pred pár rokmi, kedysi – od synovej smrti sa neorientujem v čase, nič pre mňa neznamená. Držala som ho a plakala som, držala som ho a plakala som, až kým ma deti neodtiahli od neho.
Potriasla som mlčky hlavou a ponárala som sa do ticha…
Pozri, všetko bude v poriadku – zašepkal.
Bolo mi jedno, či všetko bude v poriadku, alebo koniec sveta nastane o päť minút.
Pôjdeš o pár dní na tie dva šamanské podujatia, odhalí sa Ti ďalší kus cesty – usmial sa na mňa.
Alebo nepôjdem, pomyslela som si, klesajúc do ticha,
Niekedy potrebujeme počuť pár útešných slov. Ani nemusia utešovať, ale musia byť pokojné, aby sme uverili, že niečo v tomto svete je na svojom mieste – šepkal Zámer sveta.
Neodpovedala som mu. Vedel, že je zle.
No tak, zastav sa, upokoj sa – naliehal.
Nepripadala som si nepokojná. Je ale pravda, že so šľahajúcimi dračími plameňmi hľadám riešenia. Ticho u mňa neveští nič dobré.
A v tej chvíli som sa do ticha prepadala tak, že som hlas Zámeru sveta prestávala vnímať.
Mńa prestávaš počuť, ale viem koho hlas nevieš prerušiť. Jediný počuje tvoje ticho a jediný dokáže tvojim tichom preniknúť..
Ak pozná odpoveď na tú hádanku, chcela som dodať, ale načo…
Ukryla som sa pred bolesťou v bezpečí ticha…
Elena
P. S. Fotka je moja, pravdaže.
Celá debata | RSS tejto debaty