otvorene

To je nádielka, však?

Budem tvrdá. Žiadny rozum a slabý zrak – to je kombinácia dneška, pozoruhodné na nej nie je nič.

Ale tie dva metre k tomu – no to je pekná nádielka…

Dva metre sú mierou, voči ktorej mám hodne výhrad. To samozrejme nehovorím o výške – proti vysokým chlapom nemám nič, práve naopak, vždy sa mi páčili. Dva metre sú nekritickým a nespravodlivým spôsobom nazerania na svet.

Mám v tom aj osobnú skúsenosť, spomenula som ju v blogu opakovane – že lekárka, ktorá spôsobila svojim závažným pochybením smrť môjho syna vypisovala potom súdu vyjadrenia, že život človeka s postihnutím je menej hodnotný. Ani NAKA ju nezbalila za tie výroky, hoci keby niečo podobné povedal napríklad Kotleba, zrejme ani  tú vetu by nestihol dopovedať a už by sedel.

Aj teraz, keď som v minulom týždni spomenula ako dvaja mladí Ukrajinci spáchali brutálne trestné činy v Česku, dočkala som sa vyjadrenia diskutéra, že veď to aj Slováci a Česi páchajú trestnú činnosť. No isteže, páchajú, ale toto boli Ukrajinci, a pokladám za potrebné to zdôrazniť kvôli smutnému faktu, že v Česku žijú obaja so svojimi rodinami zo solidarity Čechov a zjavne im akákoľvek vďačnosť chýba, keď páchajú takéto zločiny. Nevidím dôvod na dvojaký meter – a chcem veriť, že tí lumpi budú spravodlivo odsúdení tak, ako keby to boli Česi.

A  venujme sa protiotázke, že keby to boli Česi, tutlal by niekto ich národnosť? Vykladal by niekto, že veď i Ukrajinci a migranti také činy páchajú? Sotva. Nemám problém otvorene a verejne prehlásiť, že tá politická korektnosť a neoznačovanie národnosti niektorých páchateľov ma už štve. Nie je to samozrejme len v Česku, ale i v iných krajinách EÚ. Neoznačuje sa pôvod páchateľa, „lebo migrant“. „Lebo by sme mohli všetkých nálepkovať“. Ja si myslím, že je potrebné o tom otvorene hovoriť a hovoriť riadne nahlas, ak spácha nejaký utečenec trestný čin – že ak niekto prilezie nevolaný a nepozvaný k nám, a my ho tu živíme, tak by mal prejavovať vďačnosť a správať sa slušne. Preto porušovanie zákonov z jeho strany je u nás neprijateľné. Treba o tom hovoriť poriadne nahlas, aby si to uvedomili aj tí, ktorí tu prichádzajú s natiahnutými rukami, že to nie je naša povinnosť, ale naša láskavosť, ak im pomáhame.

Národnosť oboch páchateľov tých brutálnych útokov som spomenula zámerne. Lebo v Česku pribúda incidentov Ukrajincov s Čechmi, hlavne s Rómami. Jedného Róma zavraždili, neviem ani koľkých už pobodali. Skutočne sa nevedia zmestiť do kože v krajine, do ktorej prišli prosiť o pomoc? Však ich Česi mohli poslať kadeľahšie – a my tiež.

Pre mňa osobne ukrajinskí „utečenci“ prekročili hranicu už tým organizovaním „bandera párty“ – písala som o nich v blogu pred časom

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/03/05/veru-8-bandera-party/

lebo Bandera a jeho kumpáni boli iba hnusná banda fašisticky orientovaných psychopatov.  Žiadne historické zásluhy im nepriznávam – zabíjali brutálne civilistov – tehotné ženy a malé deti spôsobom, ktorý pre mňa je výpovedný. Som presvedčená, že ľudia konajúci takým zvráteným spôsobom nie sú normálni, a že ani nič normálne preto vychovať nemôžu, a to bez ohľadu na národnosť tých ľudí. Ak niekto brutálne utĺka a utýrava deti a tehotné ženy, či starcov, potom môže byť aj z Marsu alebo z Antarktídy, podľa mňa je to anetický psychopat a normálny človek z neho nikdy nebude.

Keby sme akceptovali tárania podaktorých našich „historických žehličov“, ktorí sa snažia interpretovať „banderovcov a ich časy“ ako obdobie boja za nezávislosť Ukrajiny a vraj preto  musíme chápať a tolerovať oslavovanie Banderu a jeho kumpánov, tak to by sme rovno mohli začať i s bagatelizovaním zločinca Hitlera. Chcel on azda Nemcom zle? Napadne ale nejakému normálnemu človeku, že by mal tolerovať, ak by mu Nemci usporiadavali párty a velebili ho?

A pozrime sa na druhú stránku témy „ukrajinskí utečenci“.

Bratislavský politický inštitút realizoval prieskum verejnej mienky Slovákov  Ak ste o nich ešte nepočuli, uvediem vám tento spolok ako tink tang, ako sa označujú sami. Zrealizovali projekt, ktorý pred blížiacimi sa voľbami do Europarlamentu chce pochopiť situáciu v novších krajinách EÚ a postoje občanov v nich. Ako píšu v článku v linku

https://www.bpi.sk/project/reviveu/

Cieľom projektu je posúdiť postoje a preferencie občanov v súvislosti so štyrmi kľúčovými politickými oblasťami: politiky dekarbonizácie, migrácia, pandémia COVID-19 a diskusie o právnom štáte.

Projekt je označený ako RevivEU a zverejnil začiatkom mája prieskum verejnej mienky, v ktorej sa okrem iného Slovákov pýtali na postoj k utečencom z Ukrajiny. Takmer polovica ľudí (49%) si myslí, že by sme mali utečencom z Ukrajiny pomáhať menej ako dnes. Až 69% Slovákov by nebolo ochotných pomôcť ukrajinským utečencom za cenu obetovania vlastného komfortu, a 58% Slovákov doteraz nepomohlo Ukrajincom vôbec. Až 85% Slovákov v tom prieskume vraj nemá blízku osobnú skúsenosť s utečencom z Ukrajiny – Ukrajinec nie je ich kolega, nie je ich sused.

Prieskum samozrejme uvádza klamlivý údaj, že 58 % Slovákov Ukrajincom doteraz nijako nepomohlo. To, čo sme už Ukrajine naposielali z peňazí nás všetkých je skutočne obrovská suma na taký malý štát ako sme my a na našu ekonomickú situáciu. Otvorene poviem, že prezidentka a vláda nás týmto počinom doslova generačne zadlžili.

Ďalším z aspektov „pomoci ukrajinským utečencom“ je skutočnosť, že sa máme na pomoc skladať ľuďom, z ktorých sú mnohí evidentne v situácii ekonomicky podstatne lepšej ako ľudia, ktorí by im mali pomáhať. Traduje sa, že pre podpory si na mercedesoch chodili údajne aj niektorí naši rómski spoluobčania, ale tento trend predsa nejdeme v tomto štáte pokladať za normálny.

A samozrejme, my pracujúci nútene obetujeme časť svojho komfortu i za ukrajinských utečencov. Však nech nám povie nejaký ekonóm  napríklad z toho útvaru hodnoty za peniaze, koľko dá jeden pracujúci Slovák s priemernou mzdou na „pomoc Ukrajine a Ukrajincom“.

My na rozdávanie Ukrajine vo veľkom štýle rozhodne nemáme. Postačí k tomu hádam údaj, že  riziko neschopnosti Slovenska vyplatiť veriteľov sa za rok strojnásobilo, ako ukazuje graf z odhadu rozpočtovej rady. To je skutočne situácia, v ktorej by sme mali nechať Ukrajincov u nás zadarmo cestovať a dokonca plánovať, ako im budeme nanovo budovať krajinu?

No a pozrime sa samozrejme na problém dvoch metrov aj z hľadiska ukrajinskej vojnovej situácie. Ak my nemáme posudzovať všetkých Ukrajincov na základe vyčíňania niektorých jedincov, ako potom môže niekto žiadať, aby sa nezúčastnili športových podujatí ruskí športovci? Iste, ak sa niektorý z nich zapojí do bojov na Ukrajine, potom taký postoj pochopím – ale u ostatných ide o nezmyselný a nespravodlivý postoj.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo nám tu niekto vnucuje dva metre – jeden na kamošov, a druhý na tých, ktorí nimi nie sú. Spravodlivosť je o tom, že máme jeden meter pre všetkých…

Elena

K diskusii   anysta, zlatko, dajte jasné vyjadrenie na základné otázku blogu – majú byť dva metre alebo jeden meter?