otvorene

Nuž, je to na zamyslenie, povedala som si pred pár dňami, aké kritériá sú ohľadne duševného zdravia. Kto je blázon, a kto nie je.

Utekajú zo psychiatrií psychiatrickí pacienti. Tento rok u nás v Záluží v januári ušiel nebezpečný pacient, ale našli ho našťastie rýchlo. Pred dvomi týždňami psychiatrický pacient v Banskej Bystrici sanitku ukradol a jazdil s ňou, až policajti ho odchytili. Najnovšie  v Česku ušla drogujúca agresívna schizofrenička  a vraj zrejme na Slovensku môže byť. Tá je údajne extrémne agresívna a ozbrojená. Je to už pár dní, čo ušla – a zostalo ticho, takže ju nenašli. Predstavte si, že takýto človek by niekomu nejako ublížil. Mohol by vystrojiť skutočne hocičo. A nebol by trestne zodpovedný – lebo veď je duševne chorý. Zjavne by trestnú zodpovednosť neniesol ani nikto iný, hoci podľa mňa by mal. Ak ujde pacient zo psychiatrie a niečo vystrojí, mal by niesť trestnoprávnu zodpovednosť – a samozrejme aj zodpovednosť za vzniknutú škodu – ten, kto mu svojou nedbanlivosťou útek umožnil. Lebo ujdený psychiatrický pacient môže napáchať naozaj riadnu galibu a zaviniť  tragédie – a pritom ho nikto stíhať nebude.

Pred časom, v roku 2011, vyšiel článok o pacientovi, ktorý je spútaný v reťaziach u nás na psychiatrii

https://zivot.pluska.sk/reportaze/psychiatricky-pacient-je-roky-sputany-retaziach-ako-stredoveku

Dostala ma nelogika vyjadrenia jeho známeho, že by nemal byť spútaný, lebo je veľmi inteligentný a píše básničky. Lenže keď ujde, ako sa aj stalo opakovane, musí byť povolané zásahové komando, lebo je extrémne silný a extrémne nebezpečný. Podpálil susedovi nové auto, nábytok v dome, napádal ľudí. Postaviť na písaní básničiek hodnotenie u takého človeka je skutočne nie namieste. Máme už teraz konečne detenčný ústav, je snáď jedným z tých jeho prvých obyvateľov, ak ešte nezomrel.

A niekedy ani nevieme, či je nejaký rozdiel medzi takýmto psychicky chorým pacientom a lekárom, povedala som si včera večer znechutene.

Na facebooku totiž pán Milan Valjent zverejnil pri príležitosti dnešných menín svojej ženy Maťky smutné vyjadrenie. Jeho žena bola liečená pred dvomi rokmi v nemocnici v Považskej Bystrici v covidových časoch a hospitalizáciu neprežila. V súčasnosti je vec riešená, lebo rodina podala trestné oznámenie vo veci podozrenia, že došlo ku pochybeniu v jej liečbe. Po jej smrti dali nemocnici finančný dar a kyslíkový prístroj, pôvodne určený pre ňu, aby takto pomohli iným ľuďom.  Ako pán Valjent píše, verili sme, že tento dar môže niekomu pomôcť, či zachrániť aspoň jeden ľudský život. Veď naše zdravotníctvo potrebovalo obzvlášť v čase pandémie každú pomoc. No ako vyplýva z oficiálneho vyjadrenia tohto primára zo dňa 04.02.2022 (v čase pandémie), jeho rozhodnutím sa kyslíkový prístroj prestal používať, nakoľko z neho nechce prenášať na pacientov očividne veľmi intenzívnu negatívnu energiu prameniacu v nenávisti k nemu. Trestné oznámenie sme neskôr podali preto, lebo sme po čase začali mať pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Toto mi skutočne vyrazilo dych. Prístroj zachraňujúci ľudské životy zakáže používať lekár len kvôli svojej márnomyseľnosti, že si ktosi dovolil podať na neho trestné oznámenie? Lebo keby myslel vážne tie reči o negatívnej energii z prístroja, bolo by to isteže aj na vyšetrenie jeho duševného stavu. A tak som sa pozrela, čo o pánovi doktorovi nájdem. A hľa, ako osobné útoky bral, že mu vyčítali ľudia fanatické vaxerovanie,  Nuž ale niet sa čo čudovať, keďže sa o ňom píše že bol napríklad jedným z hlavných iniciátorov novembrovej verejnej výzvy zdravotníkov k očkovaniu proti Covidu-19. Tak veď to bola pravda, bol veľký vakcinátor, hoci ako zdravotník si musel byť dobre vedomý, že ešte nebola ani zďaleka ukončená pokusná fáza  – aj farmafirmy samotné to písali na svojich stránkach, a vedeli dobre že prečo. Zaujímalo by ma, ako by sa ten pán doktor pozrel do očí všetkým tým Slovákom, ktorí teraz trpia závažnými následkami toho vakcinovania. U nás je vyše sto žalôb proti MZ SR podaných, lebo ťažko chorí ľudia sa musia takýmto spôsobom domáhať svojich oprávnených nárokov.

Ako to výstižne napísal pán Valjent,

Pán doktor sa cíti byť nami nenávidený… No nie je to len jeho subjektívny pocit z toho, že sa mu niekto oprávnene postavil a chce spravodlivý proces? Nie je to len reakcia jeho urazeného ega a nestavia sa pán doktor znova do pozície obete? Môže sa ho to až tak osobne dotknúť, že by bol schopný odoprieť pomoc svojim pacientom? Máme si teraz myslieť, že ak by mal napríklad podať krvnú konzervu alebo plazmu svojmu pacientovi, ale vie, že darcom je niekto z nás, tak mu ju nepodá? Hádam je pán doktor schopný pochopiť, že dýchací prístroj nebol darovaný jeho osobe, ale nemocnici a jej pacientom a že jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka, ani Hippokratovou prísahou. O ľudskej stránke nehovoriac. Tento prístroj mohol byť potrebný pre jeho pacientov, ktorí chceli a potrebovali dýchať.

Je to veru na zamyslenie, či takýto postup lekára je cez čiaru len ľudsky, alebo či aj nenaplňuje nejakú trestnoprávnu kvalifikáciu, ak zakáže používať prístroj zachraňujúci životy, lebo sa mu nepáči darca. Predstavte si, že by váš blízky potreboval tento prístroj na záchranu života – a on by mu ho nedovolil použiť, nech radšej umrie? No veď to je hrozné…

Nuž čo, pokladáte takéto konanie za normálne, alebo kladiete si aj vy so mnou teraz tú otázku, že aká je hranica duševného zdravia?

Elena

P.S.: Celý ten list primára je zverejnený na fb pána MIlana Valjenta, mne je z neho tak zle, že by som ho tu nedokázala zverejniť. Radšej nech ľudia pomrú, ako prístroj od niekoho, kto sa na mňa sťažuje…

K diskusii  bilagbilag  nejde primárne o liečbu závislosti u tej ujdenej pacientky, ale o závažnú duševnú chorobu, ktorou schizofrénia nepochybne je….