otvorene

Americkí kongresmani prišli na Slovensko jednať o posilnení bilaterálnych vzťahov, ako píše článok v linku

https://www.facebook.com/watch?v=1013228746575248

Poviem vám – veľkú oslavu som spravila na počesť tej úžasnej udalosti – vodu s jablkovým sirupom som si naliala až do dvoch pohárov a pripila som na tie úžasné bilaterálne vzťahy s USA, ktoré už teraz podľa mňa máme také pevné, že z nich polovicu môžeme zrušiť, a ešte vždy budú viac ako dosť rozsiahle. Sliač by sme mohli zrušiť z podoby vojenskej základne na pôvodné slovenské civilné letisko napríklad, Američania nás teraz milujú tak, že to určite pochopia a vyjdu nám v ústrety jeho okamžitým vrátením do našich rúk. Lebo Slovensko americkí senátori ocenili ako dôveryhodného spojenca v NATO.

A vraj chcú sa tí americkí senátori oboznámiť a pochopiť názory slovenských občanov. Ako píšu v tom článku

V tejto súvislosti poukázali na aktívnu úlohu SR v odmínovaní ukrajinského územia, poskytovaní humanitárnej pomoci či na to, že aj nová slovenská vláda naďalej umožňuje súkromným firmám posielať Kyjevu vojenský materiál.

No čo dodať? Však prečo vzácnym hosťom nevyjsť v ústrety? Oboznámim ich s mojimi názormi teda.

Som si istá, že posielanie vojenského materiálu na Ukrajinu súkromnými firmami  nie je v súlade s našou platnou legislatívou. Ako poukázal už pred bezmála rokom Chmelár  v článku v linku

https://www.nitranoviny.sk/eduard-chmelar-caputova-sa-schovala-za-vladne-gate/

podľa Charty OSN sme povinní posielať na Ukrajinu zbrane. Článok 51 Charty OSN však poskytuje iba právo na individuálnu a kolektívnu sebaobranu, nie povinnosť posielať do oblasti konfliktu vojenský materiál, pričom kolektívna sebaobrana sa vzťahuje skôr na oblastné dohody podľa článkov 52 – 54, teda napríklad na naše záväzky v rámci NATO. Nehovoriac o tom, že podľa čl. 54 Charty OSN musí byť Bezpečnostná rada OSN oboznamovaná s každou činnosťou podniknutou alebo zamýšľanou na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, čo Slovenská republika neurobila.

Senátori z Ameriky  ocenili tiež ústretový prístup SR k ukrajinským utečencom a pokračujúcu humanitárnu pomoc Ukrajine, ktorá už vyše 22 mesiacov bojuje proti ruskej vojenskej agresii.

Uff, ja som čakala, že nám povedia pár nepekných slov o tom, ako tu zbehov schovávame, a pritom ich Ukrajina potrebuje ako soľ –  veď už aj mentálne postihnutých údajne pobrali na front. Nuž ale senátori zjavne neprehliadli tak do podstaty problému, a tak nás len chválili.

Čo sa týka pomoci drahým utečencom z Ukrajiny u nás, platíme im tu už hodne dlho všemožné náklady. Aj by sa domov vrátiť mohli, aby pomáhali svojej vlasti – však územie im pomáhame odmínovavať,  a krajinu majú také rozľahlú, že na tom vojnou nezasiahnutom území môžu spokojne pracovať a žiť. Myslím, že by sme mali skončiť s podporou Ukrajincov u nás formou platenia im bývania, zdravotných služieb zadarmo a iných výhod zo štátneho rozpočtu. Teraz mám lepší nápad, ktorým môžeme každý z nás ako občania preukázať svoj vzťah ku ukrajinským utečencom u nás. Peniaze na nich vynakladané nech dá štát na liečbu pre postihnuté slovenské deti a pre vážne chorých našich ľudí, ktorí potrebujú doplácať na liečbu.  No a Ukrajincom sa budeme pekne krásne skladať my občania priamo – budeme pre nich zbierať tie plastové vrchnáčiky, ktoré sme pre postihnuté deti zbierali. Budú vidieť, ako ich tu máme radi.

Elena

K diskusii  palenque  ako vidím, tentokrát sa zhodneme, lebo to odminovávavanie je jediná naša pomoc Ukrajine, ktorú podporujem