otvorene

Aké všelijaké iluzívne fotky môžeme nájsť na facebooku, však? Nie, nemám na mysli kadejaké filtrované selfíčka, pri ktorých by ste v realite nespoznali dotyčnú či dotyčného. Ide mi teraz o tie zábavné fotky, kde vhodným uhlom záberu vytvárame ilúziu zmeny pomeru veľkostí. Takže mačka sediaca na strome sa javí ako sediaca na streche domu a nepomerne veľká k nemu.

Ale podobne je to aj v bežnom živote – stačí sa pozrieť na mesačnú oblohu večer – Mesiac je v skutočnosti určite menší ako strom vedľa vášho baráku.

Ak sa dáme klamať a zavádzať, nemusíme byť hlúpi, len sme klamaní a zavádzaní – povedala som zhovievavo včera večer. Hlúpi sú tí, ktorí klamú a zavádzajú, pričom veria, že sa dá klamať a zavádzať všetkých a ustavične.

A pritom stačí dať si vhodné prirovnanie, aby sme tomu mediálnemu vymývaniu mozgov nepodľahli.

Aktuálny príklad tejto manipulácie je situácia s Dankom u nás. Nové a nové články k tomu médiá chŕlia, a diskutéri pod nimi sú plní pohoršenia.

Ajajaj, napísala som včera cynicky, v diskusii týmto pobúrencom nad Dankom, ktorý zrazil v Bratislave semafor – predstavte si, v Žiari nad Hronom dnes zrazil nejaký vodič na prechode dve dievčatká idúce do školy – nože poďme mediálne komentovať aj jeho. No logické mi to pripadá, lebo veď azda dve deti sú viac cenné ako semafor. Tak prosím, médiá, dajte nejaký halasný článok k tomu.

Akoby sme podaktorí nevideli ako sa nás snažia manipulovať.

Ach, v čom spočíva naša ochota dať sa klamať a zavádzať? Je to naša dôverčivosť a naivita?

Azda je to sklon pridať sa k názorom „väčšiny“, ísť s prúdom,  či potreba mať niečo, čoho sa môžeme držať ako „pravdy“?

Alebo je to chyba logiky v našom myslení, nedostatočná inteligencia, obyčajný ľudská hlúposť?

Aj neschopnosť nadhľadu, vnímania vecí v širších súvislostiach by tam mohla zohrávať úlohu.

A možno iba obyčajná ľudská potreba, aby svet mal jasné a bezpečné pravidlá, a aby sme mohli v niečo a niekomu veriť.

Asi túto posledne uvedenú možnosť by som ako základnú z uvedených možností dala, lebo potreba bezpečia pomocou hraníc aj potreba môcť veriť sú veľmi slné ľudské potreby.  Psychológ Maslow vytvoril svojho času stupnicu potrieb človeka, v ktorej pomenoval významnosť jednotlivých potrieb v našom rebríčku.

Aj keď vyššie spomenutý príbeh s Dankom je iba jeden z kopy príkladov toho, ako na nás v živote kadekto manipulácie valí, v tom mori manipulácii existuje cesta ako sa od nich dekontaminovať. Podľa mňa je to naša ľudská zrelosť, s dostatkom sebaúcty. Je to taký paradox podľa mňa, že dostatok sebaúcty získavame nie svojimi úspechmi, ale svojimi neúspechmi, omylmi a chybami.

Asi pri putovaní životom narazí na otázky bezpečia, dôvery a sebaúcty každý z nás. No odpovede na ne sú u každého iné. Niekto zostane len na tej úrovni zaisťovania si bezpečia na základe vokajších znakov, buduje svoje postavenie, majetok a kadejaké ďalšie vonkajšie statusové znaky, Ďalší hľadá duchovné obohatenia. Podaktorí putujú zákrutami životnej cesty s rastúcou sebaúctou k ľudskej zrelosti.

Akokoľvek sa na to pozerám, podľa úrovne komunikácie a aj správania v živote podaktorých by Slovensko nemalo nijaké problémy s financiami v rozpočte, keby nám za každého primitíva, lumpa či šlápotu u nás pribudlo po 1000 eur. Myslím, že štátny rozpočet by bol prebytkový.

Ani to, že by bolo dosť zrelých a múdrych ľudí nie je obranou voči kadejakým manipulatívnym článkom s hlúpymi diskusiami a diskutérmi. Lebo do mnohých diskusií sa radšej nezapoja, škoda času a energie. Iste poznáte príbeh o somárovi a tigrovi, ktorí diskutovali aký je deň. Bol pondelok, somár tvrdil, že je nedeľa a tiger sa mu snažil vysvetliť jeho omyl. Vybrali sa za levom, aby ich rozsúdil. Ten prikázal potrestať tigra a vysvetlil mu, že trest si zaslúžil za to, lebo sa hádal so somárom. Byť múdrym je jednoducho zodpovednosť.

A tak nemusíme strácať čas a energiu s tými, ktorí fakty nechcú vidieť alebo  nedokážu ich pochopiť.

Ak nás niekto presviedča, že je strom pri bytovke väčší ako Mesiac, či pokrivenie semaforu podstatnejšie ako zrazenie dvoch detí, nuž mu ponechajme jeho názor…

Elena

K diskusii  lavida  Ach, ostala som doma, smutne pozerajúc na vločky snehu, ktoré nás tu v horách zasypávajú a zasypávajú.

Podľa mňa netreba ani kriticky myslieť, stačilo by myslieť…

MIlan1 Samozrejme, „len ľahko zranené deti“ – skutočne nemanipulatívne vyjadrenie…  Deti skončili v nemocnici, s dobou liečenia do desať dní, tak formálne ide o ľahké zranenia. Ale vieš si vôbec uvedomiť akú traumu tie deti a ich rodičia zažili? Povedal by si do očí ich rodičom, že „veď boli len ľahko zranené“?  A zrazil ich ten šofér za bieleho dňa, na prechode, nemal vypité – takže nepozorný aj bez alkoholu.

Jednoducho vidím a jasne pomenovávam, že nehoda je len príležitosťou lovu na Danka a vládu ako takú. Danko urobil chybu, že z miesta nehody odišiel, o tom niet pochýb, ale je pripravený niesť následky, takže celý mediálny pohon je účelový.