otvorene

Problémy, ktoré majú dnešné deti a mladí ľudia, signalizujú ich zhoršujúce sa duševné zdravie – odborníci, médiá, kadekto. Pribúda detí s duševnými ochoreniami, závislosťami rôzneho druhu, poruchami príjmu potravy, sebapoškodzovaním. Deti sú agresívne, depresívne, úzkostné, šikanujúce a šikanované, samovraždiace sa…

Média len melú hlúposti – ako za zhoršovanie duševného zdravia detí môže klimatická kríza, kovid, vojna či sociálne siete. Pravdou je, že trend zhoršovania duševného zdravia detí sa svetom nesie už dávno pred pandémiou – a to celosvetovo. Bystrejší pochopili – kebyže s tým súhlasím, nepíšem – a tak v dnešnom blogu dám môj názor na to, čo vedie ku zhoršeniu duševného zdravia. A tiež, čo môžeme pre svoje duševné zdravie a duševné zdravie detí urobiť.

Kam kráča svet, v ktorom sú deti nešťastné – kladiem si otázku, keď zachytím správu o zúfalom výčine dieťaťa, či o nejakej hrôze, ktorá ho zasiahla.

Zachytili ste v tej otázke moju odpoveď? Tak ste bystrí…

Rozviniem ju, samozrejme.

Boli ľudia kedysi šťastnejší? Neviem. Neexistoval svet bez ťažkých časov, pravdaže. Vojny boli, hlad, bieda, aj prírodné katastrofy kadejaké. Ťažké časy nám aj pomáhajú životne zmúdrievať, o tom som presvedčená, je to veľká škola života. Takže šťastie nie je o tom, že nezažijeme nič ťažké a bolestné.

Ak odborníci hovoria, že problémov v duševnom zdraví detí pribúda dlhodobo (a ono ich skutočne pribúda dlhodobo a celosvetovo podľa štatistík), tak na Fica to zvaliť nemožno. A dokonca sa treba pozrieť ďalej ako na začiatok storočia. Minulé storočie s veľkou hospodárskou krízou a dvoma svetovými vojnami v jeho prvej polovici môže doznievať v našom duševnom zdraví a duševnom zdraví dnešných detí podľa transgeneračnej teórie – čo znamená, že nesieme v sebe bolesti a hrôzy toho, čo zažili v tých časoch naší predkovia. Boli to hrôzy predtým nevídaného rozmeru.

A pritom sa rozpadali veľké viacgeneračné rodiny, kde jedinec mohol nájsť oporu v zlých časoch. Vyčerpaní pracujúci rodičia dnes často ťahajú aj dve či tri práce, aby rodina prežila, často v ďalšej práci síce pracujú aj z domu, ale dieťaťu len formálna prítomnosť nestačí. Máte pocit, že to primerane nahradí záchranná sieť psychológov a psychiatrov a terapeutov, navyše s chýbajúcim množstvom odborníkov?

Povojnové uvoľnenie mravov a až bezuzdné tešenie sa zo života je pochopiteľné. Ale to, čo mne v tom chýba, je výkyv a návrat k normálu. Ten nenastal, a úpadok hodnôt v zmysle konzumerizmu a sexizmu pokladám za varovný, zdravá spoločnosť musí mať zdravé hodnoty – a nie ich nahrádzať „modernými“. Lebo podľa mňa sú veci pravé a nepravé.

Niekedy si ani neuvedomujeme, ako vyrábame problém. Poviem vám jednoduchý príklad – pribúda detí s ťažkosťami v oblasti pozornosti. Ale ak si dieťa sadne do triedy ovešanej kopou obrázkov s pomôckami na predmety rôzneho druhu, tak mu pozornosť skáče po tých podnetoch. Úmysel učiteľov nie je zlý, pomôcky pomáhajú, aj oživia priestor. Ibaže podľa mňa  – keby boli holé steny, bolo by to lepšie. A podobne to máme v živote v rôznych oblastiach – vynachádzajú a vyrábajú sa kopy zbytočností, ktoré majú akože zlepšiť náš život. No dobre, krájač na zemiaky a vajíčka urýchli prípravu jedál. Ale skutočne potrebujeme krájač na avokádo či krájač na melón? Zavalia nás hlúposti druhého a tretieho rádu, t. j. také, bez ktorých by sme sa zaobišli a také, ktoré vôbec nepotrebujeme. A takýto balast nás zahlcuje nielen materiálne, ale aj informačne. Naozaj potrebujete byť na piatich sociálnych sieťach a vedieť, aké plavky si kúpila nejaká celebritka, ktorú ani osobne nepoznáte?

Posledné desaťročia s neustále sa zrýchujúcim tempom života a aj modernizovania a technizovania nášho života z môjho pohľadu určite neprispievajú ku zmierňovaniu traumy minulého storočia v nás, skôr ju prehlbujú. Budem úprimná –  niekedy uvažujem nad tým, či celý ten vývoj spoločnosti pseudozlepšujúci náš život nie je iba nezvládnutou reakciou na traumu tých čias. 

Ak som pomenovala svetové vojny ako des dovtedy nevídaných rozmerov, čo už možno povedať na idiotov, ktorí vymýšľajú a vyrábajú hrôzy kalibru čoraz väčšieho?  Príkladom je kovid, iste, a som presvedčená, že skôr či neskôr bude nutné potrestať vinníkov, aby sa od tejto skúsenosti ľudstvo pohlo ďalej. A to zrejme nie je všetkým cirkusom koniec, lebo lumpi – kým ich riadne nepotrestáte – robia čoraz väčšie darebáčiny. Veľmi zaujímavé informácie o výskumoch dnešných čias nájdete napríklad v tomto článku https://zemavek.sk/neurocirkus-ako-ho-nepozname/?fbclid=IwAR35J2qbY4zenax68ujaUaFMcX951dw4ppXoGmK1gRZNAmt__unOO2u4ii4

Všetky tie informácie valiace sa na nás z médií o hrozbách blížiacich sa k nám môžu vyvolať až chronifikovanú traumu z budúcnosti.  A vonkoncom nejde len o reálne hrozby ako možný hospodársky prepad, či mikroplasty v prostredí. Ale uvedomte si, ako stresujúco nám médiá podávajú ešte i bežné správy o počasí – popri správach o víchrici, ktorá môže byť reálne hrozbou, sypú sa na nás  v mediálnom opise ako hrozby tridsaťstupňové horúčavy, dva či tri dni trvajúce daždivé počasie, alebo snehová kalamita, z ktorej napadne 5 centimetrov snehu…

Ďalším zdrojom duševnej nepohody je pre nás tlak „mať a konzumovať“. Čas je vzácnou devízou, predávať ho za konzumerizmus je zlým obchodom, no mnohí tak nerobia ani dobrovoľne, skôr pod tlakom životných okolností – aby zaplatili životné náklady a zaistili štandardnú životnú úroveň svojim deťom. Nie je jednoduché pustiť sa nielen iluzívnych predstáv o dôležitej životnej úrovni, ale aj strachu. A pravdaže aj životných záväzkov – tie nás držia v časovom otroctve najviac, myslím.

Iste, zdrojov nepohody a zhoršovania duševného zdravia by sme mohli možno nájsť aj viac.

No a v budúcom blogu sa pozrieme na to, čo pre svoje duševné zdravie a duševné zdravie detí môžeme spraviť.

Elena

K diskusii lavida  Upresním – nie ja som termín zaviedla, ale Diamant v práci z roku 2007, ktorý hovorí o „pretraumatickej stresovej poruche“ t. j. o strachu z budúcnosti a z možných rizík s ňou prichádzajúcich. Možno ju Tebe spúšťa Staněk, asi by si ho nemala sledovať – to je subjektívne, čo všetko na nás negatívne pôsobí. Mne nepohodu spúšťajú iné veci, ako jeho z môjho pohľadu pravdivé pomenovanie skutočností.