otvorene

I tento blog venujem prípadu z Gelnice a jemu podobným.

Poedukujem obete.

A ešte doplním – aj verejne silne potiahnem túto tému, v prípade násilia, ktoré tu evidentne bolo dlhodobé, musí toto byť priťažujúcou okolnosťou pre páchateľa.

Zareagujem na článok Smutná spoveď kamarátky zavraždenej učiteľky Zuzany, ktorý uvádza, že obeť nevedela o tom, kedy ho prepustia. A vraj zháňala túto infomáciu cez kamarátku.

Obeť má právo na informáciu o tom, kedy bude páchateľ prepustený. Má ju priznanú zo zákona, nie je to len môj názor, je o tom platná legislatíva.

Pri výsluchu v týchto prípadoch sa vždy policajt – vyšetrovateľ pýta obete, či chce byť informovaná o prepustení páchateľa pred jeho prepustením. Musí to zaznamenať do zápisnice – samotnú položenú otázku a aj odpoveď obete na ňu. Nie, nedá sa to dopísať teraz dodatočne, aby zamaskoval chybu.

Prezradím vám, že každý takýto výsluch, pri ktorom ide o mimoriadne zraniteľnú obeť – vrátane obetí domáceho násilia –  má byť realizovaný na kameru a s prítomnosťou psychológa, to vám môžem z praxe s určitosťou potvrdiť, že sa výsluchy takto realizujú.

Takže záznam o tom, či chcela byť mŕtva pani informovaná včas o jeho prepustení, si môže policajná inšpekcia dohľadať v tom zázname. 

Ak obeť chcela byť informovaná a neinformovali ju včas, tak by šlo o závažné pochybenie.

Aj keď úprimne poviem, neviem čo by zmenila – nie je jednoduché odísť inam. Pani do práce musela chodiť, aby mali z čoho žiť, deti museli chodiť do školy. Ak by sa chcela odsťahovať, mala by konať už v čase, kedy bol zatvorený.

A nie, nie je to jednoduché rozhodnutie pre obeť zbaliť si kufre a odsťahovať sa kamsi ďaleko. Odísť od svojej rodiny a okruhu kamarátov svojich detí, narušiť im život, ktorý si doteraz vybudovali. Museli by si hľadať nových kamarátov, zvykať si na nové prostredie a spolužiakov v triede. Pani by sa musela vzdať svojej práce a hľadať inde novú, aj keď v jej profesii určite ponuka voľných miest je. Lenže počas školského roka to môže byť problém, najmä v jeho závere.

Musíte si zaistiť i bývanie, nejaký podnájom s deťmi, mať naň depozit pár tisíc eur. A doťahovať sa s lumpom, ktorý vám dobrovoľne polovicu bytu nevyplatí. Možno prídete o všetko, čo ste počas života nadobúdali.

Nehovoriac o tom, že ak vás psychopat bude hľadať, ľahko vás na Slovensku nájde kdekoľvek.

Inak – podľa popisu v článku  som páchateľa odhadla presne – psychopatický ožran a agresor. Podľa článku v linku mlátil i vlastnú matku.

Nie je v poriadku – a treba o tom hovoriť otvorene a nahlas, že páchatelia majú viac práv ako ich obete.

Každému takému lumpovi sa skladáme na obhajcu – obeti nie. Ktorý naivný hlupák toto vymyslel? V priebehu celého konania s páchateľom ho obskakujú ako cukrovú bábiku, len aby náhodou neporušili nejaké jeho právo. Obeti síce dajú do ruky papier o jej právach a možnosti pomoci, ale vyhľadať túto pomoc je pre obeť nereálne. Odborníkov je málo a čakacie lehoty sú dlhé, určite nie sú v takej Gelnici, musela by dochádzať za nimi niekam sama so sebou a i s deťmi. Nehovoriac o tom, že i náprava takej polytraumy je dlhodobá. U detí možno v dôsledku toho, čo ten lump povystrájal, predpokladať posttraumatickú stresovú poruchu.

Zlé je i to, že spoločnosť sa tvári, že páchateľ sa môže brániť akýmikoľvek prostriedkami.  Nevypovedať, klamať, psychicky retraumatizovať obeť. Konanie by malo viesť ku náprave stavu pre obeť – nakoľko sa to len dá – a nie jej situáciu ešte zhoršovať.

Nedávno bol článok o scéne na súde. Vôbec sa nečudujem, že tým rodičom povolili nervy – Dráma na súde v prípade vraždy tehotnej Karin: roztržku s obžalovaným musela zastaviť ochranka – Regióny – Správy – Pravda

Zrejme s taktikou právnika sa lump snaží vykrútiť z dôsledkov čo najviac – už dg Aspergera tam točia

Vrah tehotnej Karin vyhlásil, že je vinný. Zdrvenej rodine to nestačí, prevalcovali ju emócie – Regióny – Správy – Pravda

Zaujímavé a smutné je, že nie je stíhaný i ocinko pána vraha za spolupáchateľstvo

„Rád by som videl dotyčného pána, ktorý vychoval takéhoto človeka. Nech sa sem príde pozrieť, ako to prebieha, na vlastného syna. Stojím si za tým, že to plánoval a neverím, že v tom bol páchateľ sám,“ konštatoval Radoslav. Poukázal pritom na zahladzovanie stôp. „Po skutku vozil otec svojho syna tri hodiny v aute. Vymazali aj jeho mobil a je tam veľa vecí, ktoré nasvedčujú, že mohlo ísť o plánovanú vraždu,“ mieni.

Po čine vozil syna v aute tri hodiny a vymazali spolu mobil – a jeho nikto nestíha?

Ja by som zaviedla, že i pri výsluchu páchateľa – a na kameru – by bol psychológ, ktorý kope za obeť. Obhajcovi páchateľa by mohol vstupovať do jeho rečí a verte, že rozsudky by boli potom prisnejšie. Lebo ja by som určite takého právnika ťala bez zábran v štýle „spýtajte sa pána vraha nie to, či niekedy kúpil deťom cukríky, aby ste ho vykrášlili, ale to ako sa asi cítili jeho deti, keď videli doma násilie, ktoré stváral?“

Nechápem právnikov, ktorí zastupujú páchateľov – lebo ja by som ich ako právnik nie vykrúcala všemožne, ale inštruovala, aby prijali spravodlivý trest za svoj čin. Že sa tak uľaví ich svedomiu a že aspoň trochu zmiernia zlo, ktoré spáchali. Isteže, sú ľudia, na ktorých to neplatí, lebo zlo je hlboko v ich podstate.

Ten lump z môjho pohľadu útočil premyslene a cielene – keby šlo o impulzívny čin, pokúsil by sa okvačiť po čine i sám. Namiesto toho zdúchol, aby si chránil svoj mizerný darebný život, egocentrický chudáčik.

Obetí jeho činu je celý rad.

Lebo nejde len o obete v priamom rade, deti či blízkych tej zavraždenej pani, či jeho matku (lebo napriek tomu, že ju syn mlátil, stále je to jej dieťa).

Ide i o obete sekundárne.

Odborné štúdie hovoria o počtoch obetí  v kruhu – situácia zasahuje i ľudí v okolí, ktorí mŕtvu pani poznali, susedov, žiakov v škole. Do školy sa zišli odborníci v krízovej intervencii z troch okresov na pomoc žiakom a učiteľom – a ja som skutočne rada, že dnes funguje v školstve systém tejto krízovej pomoci. Isteže by bolo lepšie, keby sme ho nepotrebovali a nijaké zlé veci by sa nediali.

No a k sekundárnym obetiam v kruhu možno zaradiť i všetkých, ktorí o čine informáciu počujú, čítajú a to, čo to s nimi urobí. Sú ľudia, ktorí myknú plecom, no sú i ľudia hlboko tým činom otrasení, hoci nepoznali osobne nijakú z priamych obetí tej tragédie. Plakala by som, keď si predstavím tie deti, ešte len teraz im začne doznievať prvotný šok, aké asi vydesené a zmätené sú. Ako drasticky zmenil ten lump celý ich život a ich budúcnosť.

A že len 15 rokov by mal dostať, takže po dajakých 7-8 rokoch by mohol za toto byť vonku?

Mali by sme sa, ľudia, zomknúť a žiadať verejným protestom sprísniť radikálne tresty pre páchateľov tohto typu. Nie jedno doživotie ale tri doživotia zaviesť ako trest pre nich, aby už nikdy nemohli špekulovať, že niekedy vylezú z basy.

Hanbím sa za spoločnosť, ktorá má takéto úbohé tresty pre lumpov. Za spoločnosť, ktorá dáva páchateľom viac práv ako ich obetiam.

Elena