Nechápem, prečo sa hovorí o ženách, ktoré idú po prachoch, ako o „zlatokopkách“. Myslíte si azda, že tie peniaze získavajú kopaním?
Nechápem aj veľa iných zdanlivo jednoduchých vecí.
Nechápem prečo je tak veľa tých, ktorých si možno kúpiť. Kdekoľvek, v živote, nielen v politike. Tovar zohnateľný ľahšie ako Ivermectin. Bez srdca, bez svedomia, hlavne že s prachmi v ruke.
Nechápem, nechápem takých ľudí.
A napriek tomu si stále hovorím naivne, že určite sú nejaké hranice, za ktoré ani takí ľudia nedokážu ísť. Za ktoré nedokáže ísť nikto.
Nie, nie je to tak.
Elena
P. S.: Toto je smutný blog. Úplne najsmutnejší, aký som kedy napísala. Lebo bolesť je smútok v čistej podobe, stále cítite, že ste nažive, keď to bolí. Hlboké znechutenie a strata ilúzií spôsobujú, že necítite nič.
Nik ti nepomôže, ak sa sama nepozviechaš. To... ...
Celá debata | RSS tejto debaty