Snaha vytiahnuť od občanov čo najviac peňazí je zo strany štátu nekonečný príbeh. A to aj v takých oblastiach, v ktorých by o tom nemalo byť ani reči. Presne takou oblasťou je pre mňa zdravotníctvo.
Zavádzanie poplatkov v slovenskom zdravotníctve a ďalšie Ficovou vládou plánované zmeny v ňom sú však opäť raz horúcou témou dňa. Pouvažujeme o nich preto spoločne v dnešnom blogu.
Aké je slovenské zdravotníctvo…
Aké je slovenské zdravotníctvo, o tom hádam ani netreba polemizovať. Zaostávame za vyspelým svetom nielen jeho materiálno-technickým vybavením, či ohodnotením práce (to je u nás javom takmer všeobecným), ale i profesionálnym prístupom zdravotníkov ku pacientom – klientom. Zhodneme sa všetci, že je to katastrofa, len dôvody tohto stavu zrejme každý vidí inak.
V čom vidím príčinu stavu ja…
Ja ich vidím v zlodejinách všetkého druhu, počnúc od privatizovania lukratívnych častí – napríklad MR a CT vyšetrení. Tie sú dokonca na slovenské pomery ešte aj v porovnaní so zahraničím niekoľkonásobne predražené (písala som o tom v mojom blogu opakovane, napríklad v článku
A predstavte, konečne sa teraz ozvali vo veci aj médiá – zrejme začína byť horúco v tomto smere, keď nazbierali odvahu http://aktualne.atlas.sk/slovensko/zdravotnictvo/podnikanie-slovenskom-zdravotnictve-oplati-zisky-siahaju-do-vysok.html
Ako uvádzajú v článku – „vysoký podiel nadštandardne výnosných firiem našla AFP aj medzi spoločnosťami poskytujúci CT vyšetrenia a magnetickú rezonanciu. U viacerých má ísť o rentabilitu vyše 45 percent. Ide o výnosnosť na úrovni špičkových právnických kancelárií či špekulatívneho kapitálu…“
No čo na toto dodať? Odpľuť si?
Problémom slovenského zdravotníctva je nepochybne tiež to, že štátne nemocnice neboli dlhodobo obnovované a chátrali. Svoju úlohu zohrávali i výbery manažérov na posty riaditeľov nemocníc, kde boli určujúce niekedy politické tlaky, a nie skutočná odbornosť.
Ale problém vidím aj v správaní sa samotných zdravotníkov, ktorým niekedy nič nehovorí Hippokratova prísaha. V situácii, že platy ostatných sú oproti vyspelým krajinám Európy tretinové, nemôžu zdravotníci vážne očakávať, že ich platy budú také ako na Západe. Takáto platová nerovnosť silne deformuje celkovú platovú situáciu na Slovensku a logicky vedie k tomu, že i ostatné profesie začínajú vznášať svoje oprávnené požiadavky dorovnať platy na úroveň tých európskych. Veď prečo by ich mali mať ako európske práve len lekári a nie aj všetky ostatné profesie?
A príčinou marazmu slovenského zdravotníctva sú rovnako i nezmyselné až škodlivé kroky vlády Róberta Fica, paradoxne zamerané na „zlepšovanie slovenského zdravotníctva a zdravia slovenského národa“. K takým opatreniam určite patrí zavedenie povinného 0,25-percentného odvodu v rámci novely zákona o športe z februára tohto roku. Martin Pilník vo svojom blogu z 23.2.2016 k tomu napísal taký výstižný komentár, že lepší nedám – a tak citujem: „Peniaze vybrané v dobrej viere na úhradu zdravotnej starostlivosti (0,25%) by mali dostať stavebné firmy ako napríklad Váhostav-SK na výstavbu športových štadiónov. Pričom od platby týchto zdravotných odvodov budú oslobodení vyvolení, pobehujúci po týchto štadiónoch…“
Ficova vláda – presnejšie jeho minister zdravotníctva Druckner chystá zmeny.
Údajne zasa raz pôjde o zlepšenie situácie v zdravotníctve. Ale skutočne? Pozrime sa niekotré z medializovaných avízovaných krokov spolu.
Výber rôznych poplatkov a doplatkov
Opäť raz „Zajacovky“? NIe, tento raz Ficovky. V novej a horšej verzii.
Ak si niektoré zariadenia a lekári dokážu zmanažovať objednávanie pacientov bezplatne, nech pán minister zaistí preškolenie ostatných u týchto zdravotníckych expertov, ktorí s tým nemajú problém a funguje to u nich. Ako príklad dobrého fungovania objednávacieho bezplatného systému uvádzam Nemocnicu v Poprade, kde to ide bez problémov.
Ak sa spomína poplatok napríklad za vstup do ambulancie, potom mne osobne je jedno, kde ma lekár bezplatne ošetrí, trebárs aj pred ambulanciou.
Minister argumentuje, že vo vyberaní poplatkov vládne chaos a lekári ich vyberajú často neoprávnene a nezmyselne. Je však potrebné spraviť zoznam toho, čo lekári ako poplatok vyberať môžu, lebo zoznam toho, čo od pacientov vyberať nesmú, vraj nestačí. Nuž, je smutné ahodné zamyslenia, ak vysokoškolsky vzdelaní odborníci v profesii mimoriadne citlivej na etiku, sa správajú týmto spôsobom, že ich treba kontrolovať ako deti v škôlke.
A už úplne ma dostalo medializované vyjadrenie, že hoci zákon vyberanie poplatkov zakazuje, pacienti ich aj tak musia platiť. Akú potom máme mať úctu k štátu a jeho zákonom, keď na ich porušovanie samotný štát primerane nedohliada a netrestá ho?
Oddlžovanie nemocníc…
Pokladám ho za úplne bludný nápad. Stačí sa pozrieť, ako sa opakovane oddlžovali a opakovane zasa zadlžovali nemocnice. Môj recept je v tomto smere jednoduchý – stačí sa pozrieť, či nemocnice dlhujúce odvody Sociálnej poisťovni si vyplácali v období, kedy dlhovali poistné odvody, akékoľvek nenárokovateľné zložky mzdy. Ak áno, je potrebné ich manažérov trestne stíhať a uvidíme, ako rýchlo a zázračne nemocnice zvládnu problém zadlžovania riešiť i bez pumpovania ďalších peňazí do systému.
Elektronický zdravotnícky systém…
Netúžim po ňom. Verím v tomto Andrejovi Jancovi, prezidentovi Slovenskej lekárskej únie špecialistov SLÚŠ, ktorý pred ním jednoznačne varuje. Písala som o tom napríklad v článku
Čo k tomu dodávam naplno a nahlas?
Samozrejme, jednou obrovskou príčinou všetkých zlodejín na Slovensku – aj tých zdravotníckych – je mlčanie a pasivita nás občanov.
Mávnutie rukou, posedávanie a nadávanie v krčme, či strach z toho, čo by sa stalo, keby sme tak všetci vyšli do ulíc a žiadali nápravu – to všetko nás brzdí v tom, aby sme naozaj niečo dokázali zmeniť k lepšiemu…
Ale prečo by sme veci neriešili? Prečo by sme nežiadali zmenu k lepšiemu pre seba a pre naše deti do budúcnosti? Ľudia, máme na to právo, sú to naše peniaze, s ktorými sa tu šafári… Máme na to právo, sú to naše životy a našich blízkych, s ktorými sa tu hazarduje… Máme na to právo, pretože toto nie je dôstojný život…
Čo záverom?
Opakujte si so mnou, prosím – máme právo žiadať zmenu k lepšiemu, máme na to právo…
A začnime sa tým všetci riadiť. Teraz. Hneď.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 30.9.2016
P. S.: O tom, aké možné riešenia problémov v slovenskom zdravotníctve vidím, načrtnem niečo v nasledujúcom Nahlas 5.
K diskusii: Pacienti majú hradenú zo zdravotného poistenia 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť, nie 4-hodinovú, ani 8-hodinovú. Takže príplatok za prednostné ošetrenie je len ďalší zlodejský spôsob ako ťahať od pacientov – ľudí chorých, t.j bezbranných a často zďaleka nie takých bohatých ako samotný lekár.
Zajacovky moja boli dvadsať koruny zaplatené ...
Myslim, ze z doterajsich zisteni a vyjadreni ...
Pekne zavádzajúci blog...Treba si najprv niečo ...
Sranda bude,keď sa zistí,že to nebola žiadna ...
Myslim, ze prave opozicia by mala robit vetry ...
Celá debata | RSS tejto debaty