otvorene

Sú ľudia ako anjeli.

Akoby ste okolo nich stále cítili vánok –  to mávajú neviditeľnými anjelskými krídlami.

Všimli ste si to niekedy?

Dianku som nikdy  nestretla osobne. no pri pohľade na jej fotku som ten vánok cítila od prvej chvíle.

Vôbec ma neprekvapilo, keď na Vianoce v článku o našich deťoch dala redaktorka Dianku do stredu textu s anjelskými krídlami.

Ako anjel…

No dobre, na Jankinom facebooku je Dianka aj zablatená po uši v gumáčikoch v záhradke. Aj bežiaca na dovolenke s krikom k vode. Aj v riasenej sukničke ako malá víla veselo poskakújúca s koláčom v ruke na nejakej svadbe či oslave. Desiatky pochabých fotiek dievčatka, ktoré milovalo život a vrhalo sa doň radostne a naplno

V posledný marcový deň má Dianka 6 rokov.

A tak by mohli v tomto roku do rodinného albumu pribúdať fotografie, ako Dianka kupuje s ockom  a mamou školskú tašku, ako jej  pomáhajú zápasiť s prvými písmenkami a ako hrdo sa túli jej staršia sestra ku vytúženej sestričke – prváčke.

Už len v predstavách. mamy Janky kráča Dianka so školskou taškou o pár mesiacov do školy. V občasných predstavách, prehlušených spomienkou ako držala v náručí zomierajúcu Dianku a personál nemocnice jej klamal, že Dianka iba spí.

Spomínam si na slová mojej školiteľky z prvého konštelačného výcviku, že spravodivosť si obvykle nájde cestu i do súdneho rozhodnutia. Pripomenula som si ich včera, keď Janka napísala do našej skupiny mám Otvoreného listu premiérovi, že po nekonečnom vyšetrovaní konečne obvinili lekárku, ktorá zavinila smrť Dianky v októbri roku 2017. Konečne po viac ako štyroch rokoch boja nachádza cestu i v tomto prípade spravodlivosť…

Elena

P.S.: Fotografie sú z Jankinho rodinného albumu a sú uverejnené so súhlasom rodiny.

Tie dve nižšie uvedené fotografie  si rodina dala spraviť na kyria.sk.

K diskusii  Milan1 nepresne som napísala – obžalovali ju už. A je presne popísaný postup, akým jej smrť spôsobila. Ale viem, že naše súdy majú niekedy veľmi zvláštne mechanizmy rozhodovania a že niektorí sa tvária, že kým nemajú v ruke papier o vine z Najvyššieho súdu, čo  u nás trvá dlhé roky, tak akoby nič nespravili.

Milan1 v školstve u nás učiteľ po obvinení končí s prácou do doriešenia veci, hoci svojim pochybením nikoho nezabil. Malo by to tak byť aj v zdravotníctve, kde pochybenie vedie ku smrti pacientov. Toto nie je situácia „len podania TO“, ale sú viaceré znalecké posudky, prebehlo vyšetrovanie a je vyjadrenie UDZS SR. A je hanbou justície na Slovensku, že niektoré súdy trvajú roky či desaťročia, umožňujú páchateľom sa vykrúcať a zdržiavať konania kadejakými formálnymi výhovorkami. V prípade môjho dieťaťa po rokoch prebiehajúceho sporu právnik nemocnice tesne pred vynesením rozsudku požiadal, aby sme zdokladovali  do 1 hodiny, že to mŕtve dieťa bol náš syn – keby sme to nestihli, rozsudok by sa bol odsunul o pár mesiacov. Nedokážeš si predstaviť, ako nivočí človeka po smrti dieťaťa aj to vyšetrovanie a nekonečné súdy. Aj správanie páchateľov na súdoch, očierňovanie, urážanie a zastrašovanie obetí. Ani jediný z lekárov sa u nás po závažnom pochybení nezachoval čestne, neospravedlnil sa úprimne a svojim konaním v podstate ubližuje obetiam znovu a znovu. Áno, oficiálne sa stáva páchateľ vinným až pečiatkou súdu – ale v skutočnosti sa ním stáva svojim činom.