otvorene

Denník Pravda priniesol článok o novej šéfke odborárov, ktorá uvažuje o kratšom pracovnom čase

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/633487-kratsi-pracovny-cas-a-vyssia-minimalna-mzda-nova-prezidentka-odborov-uhlerova-slubuje-zlepsenia/?fbclid=IwAR290pmEkx2lqt_J9jDNmt1UEpOb4Qw_FoT7463LpJ2KHpNBWWvnsd711i4

Určite by to ale nemalo byť v štýle „odmakaj  tie hodiny za štyri dni od rána do večera, ak chceš mať piatok voľný“.  Malo by to znamenať pracovať za tú istú mzdu menej hodín v týždni.

Povedzme si otvorene, že v súčasnosti viac ako tri dni v týždni pracujeme na „solidárno“. Premeňme to z drobných na celé – zo 40 odpracovaných rokov pracujeme na seba a svoju rodinu iba necelých 16 rokov. Viac ako 24 rokov drieme na solidárny systém a štát. T. j. za túto mzdu na seba  a svou rodinu pracujeme iba dva dni.

No čo na to dodať? Niečo v tomto „solidárnom systéme“ riadne smrdí.

Koľkí z vás sa – podobne ako ja – musia chystať do práce už od štvrť na päť a idú skorým ránom do práce v daždi, snehu, tme, ale i keď krásne svieti slnko a užili by sme si doma pohodu. Komu z vás chutia raňajky tak skoro? No a tak máme vďaka solidarizovaniu zlý životný štýl 5 dní v týždni.

Nie, nemyslím si že je v poriadku, ak tí ktorí pracujú desaťročia poctivo, majú pracovať čoraz dlhšie. Zamestnať treba tých, ktorí si neodpracovali ani tie základné roky do dôchodku.

V našom systéme solidarity sa pohodlne vezú ľudia, ktorí dlhodobo nepracujú. Skladáme sa na životné náklady nielen im, ale namiesto nich sa musíme naskladať na životné náklady ich rodičom aj ich deťom. Pomohlo by zaviesť rodinné účty zdravotného a sociálneho poistenia, lebo by to ľudí smerovalo ku zodpovednejšiemu správaniu – ale na to zjavne nie je politická vôľa.

Na dôchodok robíme čoraz dlhšie a dostávame čoraz menej. Oproti terajším dôchodkyniam v porovnateľnom postavení robíme o desať rokov dlhšie – t.j. štát nás na dôchodok oberá nielen o sumu vyplatenia dôchodku za desať rokov, ale aj o sumu, ktorú za ďalších desať rokov práce do dôchodkového systému zaplatíme. Pritom vláda znižuje od začiatku budúceho roku sumu výpočtu z odvedeného zo 100 na 95%. No čo dodať? V tomto štáte ľudia poctivo pracujúci a odvádzajúci dane a odvody iba doplácajú.

Kladiem si otázku, kde sú hranice solidárneho systému – a kladiem si ju čoraz častejšie.

Lebo životné náklady rastú, a namiesto účinnej podpory nám táto vláda čosi „pro forma“ prihodí.

A pritom čoraz viac dáva Ukrajine. Celoúnijná požička na obnovu Ukrajiny sa údajne dohodla vo výške 9 miliárd eur. Takže pohovorme si o tom verejne – lebo akosi sa výsledkom tej spoločnej pôžičkovej seansy lídrov nikto z nich nepochválil. Pýtam sa otvorene a verejne – už sme splatili my Slováci tú pôžičku, ktorú sme si na základe nátlaku EÚ vzali, aby sme požičali Grékom? Koľko nám z toho, čo sme im požičali, Gréci skutočne splatili? Nech nám to povie vláda pravdivo.

A už tu máme ďalších „pôžičkárov“.  Podotýkam, že z nej chcú budovať nanovo krajinu zasiahnutú vojnou v situácii, kedy vojnu neukončili a akákoľvek obnova vojnou postihnutých území – v súčasnosti pod ruskou kontrolou – zo strany Ukrajiny je fikciou.

To, čo by mal Zelenskyj spraviť pre dobro Ukrajiny, je bezodkladne  domov stiahnuť svojich občanov z pobytov v iných krajinách a naveliť ich do v súčasnosti odstavených závodov. Potrebuje rozhýbať ekonomiku, nie ťahať od nás „pôžičky“.

Elena