otvorene

No, áno, v tomto štáte sa oplatí byť páchateľom a mať správny SMER.

Potom ani nahrávka, kde kopete do bezbranných ľudí nezabráni tomu, aby ste hrdinsky obhájili svoje páchateľské ľudské práva, tak ako je to v prípade bratov Paškovcov.

Hej, hej, cítite tie dnešné dračie plamene?

Áno, chŕlim ich zasa raz za dobrú vec.

Takže teraz dáme blog o „krajine neobmedzených možností a obmedzených voličov, vďaka ktorým možno všetko“.

Paškodlivosť…

Včera médiá (medziiným aj RTVS) priniesli správu o tom, že Okresný súd zamietol žalobu voči bratom Paškovcom. Ide o synovcov Pavla Pašku, ktorí boli obžalovaní z trestného činu výtržníctva a dvaja z nich i za ublíženie na zdraví.

Video s ich opileckým vyčínaním spred roka obletelo sociálne siete, aj oficiálne médiá. Opilcov, ktorí vystrájajú, je síce na Slovensku hodne, ale zasa aby sa traja chlapi bili aj s dvomi ženami, ktoré po ich zásahu museli byť ošetrené na pohotovosti, a navyše podľa videa sa správali brutálne agresívne voči už ležiacim súperom, no bola trochu silná káva i na inak morálne driemajúcu slovenskú verejnosť.

Nebolo kam…

Videozáznam z bezpečnostnej kamery ukázal, že pravda vo výpovediach bratom Paškovcom blízka nebola.

Nuž, možno tušíte, čo by som teraz dodala, ale nedodám, keďže určite by to bolo žalovateľné…

Ibaže sa ukázalo, že je kam…

Vždy sú v živote aspoň dve možnosti – a my si volíme. Aj teraz sa to potvrdilo.

Slovenské súdnictvo zasa raz vykročilo nebojácne v smere svojej záhuby. Lebo tak ako som napísala v jednom z mojich blogov – „viem ako ušetriť na Slovensku dve a pol miliardy“.

Rozsudok bol na slovenské pomery objavný…

Súd obžalobu prokuratúry odmietol.

Že vraj prečo? Ako inak – boli porušené ľudské práva páchateľov, pretože boli zistené procesné chyby a to najmä porušenie práva na obhajobu.

Ako vždy, keď treba zakryť nejaké darebáčiny, vtedy sa dozvedáme o procesných chybách – že po nich nepátrajú a neriešia ich v takých prípadoch, ako bolo zavinenie smrti môjho syna, kde o procesných chybách v postupe vyšetrovateľa som písala i na blogu – ale to som obeť a nie páchateľ. A o „správnu stranu“ nemám záujem.

Takže jednoducho starý známy rozsudok – procesné chyby vždy poruke.

Nemajú takýto rozsudok už natlačený cez kopír sudcovia? Mohli by ho rovno po žalobe proti „nevhodným ľudom“ súdy posielať obetiam. Viete koľko času, energie a peňazí ušetríme?

Pán generálny prokurátor, ste zasa raz na ťahu…

Aj s vysoko spravodlivou ministerkou spravodlivosti, ktorá by už konečne mala namiesto naháňania „extrémistov“ začať stíhať skutočných gaunerov a kriminálnikov. Zaujíma ma, kto zaplatí za procesné chyby, ktoré viedli ku zamietnutiu procesu zo strany súdu.

Sudcovia a prokurátori dostávajú v tomto období 13. a 14. platy. Takže, pani ministerk spravodlivosti, vyjadrite sa mediálne – čo nadelíte človeku, ktorý spôsobil procesnými chybami, že obete sa spravodlivosti nedočkajú?

Príbeh…

Muž ochorel. Žena zavolala lekára a ten sa na muža pozrel a vyhlásil, že mu už nevie pomôcť, lebo muž vraj už pred dvomi dňami zomrel.

Muž slabým hlasom protestoval, že nezomrel, že on predsa žije. Na to žena povedala: „A kto to vie lepšie, Ty alebo doktor?“

Zrejme sa už nešlo vykrútiť cez rozsudok o nevine – aj keď nerozumiem, že prečo nie – veď väčšine občanov Slovenska by stačilo tým správnym „ich hrdinom“ povedať „veríte svojim očiam, alebo mne?“

Záverom…

Áno, som pochabý idealista…

Kladiem si dnes ráno dookola smutne otázku – naozaj je pravda len pre deti, bláznov a snílkov? No čo je toto za pochabú otázku, však, odo mňa, stojacej v rade snílkov a idealistov? Padla som azda na hlavu, keď som čakala v slovenskom súdnictve aspoň v ich kauze nejakú spravodlivosť?

Asi hej, lebo som čakala. Naozaj som čakala – napriek všetkej tej žumpe slovenského súdnictva – aspoň jeden čestný rozsudok, pri takýchto očividných a videovidných dôkazoch. Verila som, že ho dokáže slovenské súdnictvo vydať. Žiaľ, nestalo sa.

Jednoducho som taký naivný idealista, že sa vždy snažím v ľuďoch vidieť tú lepšiu stránku, to „svetielko dobra“.

Hej, som idealistka a chcem ńou zostať, chcem, aby svet bol dobrým miestom a aby sme sa všetci navzájom správali čestne…

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 29.11.2016

P. S.:

Hej, akože to Kryl o „čase zrúd“

„…Lze žít, se lží se měřit a znovu vždy věřit, a znovu vždy věřit, že jinak lze žít…“