Verím Ti, povedala som, nasledujem Ťa – a myslela som to vážne.
Zámer sveta mi už nejaký čas privieval znamenia, a ja som vedela, že ma chce upokojiť pred zmenou.
Prijala som ju s dôverou.
Zasypal ma koincidenciami na uistenie, tešiac sa z toho. Nepoznala som doteraz takú hlbokú dôveru, bezvýhradnú, akú mám k Zámeru sveta. Verila som i ľuďom predtým, pravdaže, ale naivne, slepo, bez toho, aby konali dôveryhodne. Dnes viem, že dôverovať je proces, závislý na dvoch stranách, a rast dôvery musí podporiť krok za krokom dôveryhodnosť konania.
Viedli sme tichý dialóg, a uvedomovala som si, ako mu rozumiem. Ak sa človek nedokáže vzdať formálnej „moci“, nemôže dostať ozajstnú moc. A pritom je to falošné pozlátko, ktoré oslepuje a navyše aj zväzuje ruky. Videla som strach v očiach ľudí okolo mňa.
Oni by nikdy nevykročili, nepustili by sa toho pozlátka – povedala som Zámeru sveta smutne.
Moc majú mať v rukách práve tí, ktorí po nej netúžia. Teraz vidíš ten rozdiel – zašepkal.
Prikývla som.
A tak som vykročila…
Prvým krokom sa otvára nová cesta. Kurz zomierania a znovuzrodenia urobím v lete, iba pre 11 účastníkov. Tak.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty