Útok vo vlaku vedie ku riešeniu v podobe posilnenia hliadok vo vlakoch
Budem pragmatická a pripomeniem, že v priebehu pár mesiacov došlo k opakovaným útokom duševne chorých ľudí na nejakú nevinnú obeť. To všetko na Slovensku.
Na úvod podotýkam, že mojim cieľom nie je spustiť pohon proti duševne chorým, ale efektívnu pomoc pre nich. Duševná choroba nie je zlyhaním chorého človeka, ale spoločnosti, ktorá musí zaistiť jeho riadnu liečbu a ochranu ostatných členov spoločnosti pred jeho možným chorobným konaním.
Útok údajného schizofrenika vo vlaku na náhodnú obeť – študentku cestujúcu do školy – máme v čerstvej pamäti, tak ho ani nepopisujem.
Pozrime sa na ďalší z prípadov. Na cintoríne v Lučenci duševne chorý muž utĺkol pani, ktorá tam šla na hrob manželovi. Doslova ju umlátil, ako píše článok v linku
https://www.noviny.sk/krimi/806267-vrazda-priamo-na-cintorine-obetou-je-zena
O tom, že bol psychiatrickým pacientom – a nie v dobrom stave píše článok
podľa neho páchateľ mal diagnostikovanú schizofréniu, no tvrdil, že je vyliečený. Začal mať ale divné reči, na jeho sociálnej sieti pribúdali zvláštne správy. „On povedal, že on už nemusí brať lieky, lebo pán Boh ho vyliečil a že pán Boh ho nominoval na tento svet, aby on spasil ľudstvo. V čom malo spočívať to spasenie? Že zabije diabla,“ povedala o útočníkovi Lučenčanka. Našiel si družku a chválil sa tým, že ho finančne podporuje. Ona mu mala zaplatiť aj bilboardy s takýmto obsahom. Aj svojej družke mal v to osudné ráno povedať desivé slová. „Povedal jej, že ide zabiť diabla,“ dodala obyvateľka z Lučenca.
Čo k tomu povedať? Pani družka zrejme tiež psychiatra mala urgentne vyhľadať.
Dôležité je, že páchateľ bol psychiatricky liečený schizofrenik, zjavne nebezpečný, lebo už predtým zaútočil na neznámu ženu a bol za to odsúdený na 4 roky, a zrejme poberajúci invalidný dôchodok – a nikto nezistil, že sa nelieči riadne.
Ďalší z prípadov bol stalkujúci duševne chorý, ktorý dlhodobo prenasledoval a nakoniec brutálne ubil ženu
Až neskôr vyplávalo na povrch, že vrah trpí bludovou poruchou, teda paranoidnou psychózou. Takýto človek má jednoducho povedané halucinácie, ktoré nedokáže rozoznať od reality.
Aj v tomto prípade bol už páchateľ psychiatricky liečený, dokonca mal byť za svoje vyčínanie stíhaný, ako uvádza článok v linku
V uznesení sa spomína aj to, že už v minulosti bol obvinený a dokonca sedel vo väzbe za nebezpečné prenasledovanie práve Andrey. Obvinenia ho však zbavili pre nepríčetnosť. „Zo znaleckého posudku v uvedenej veci vyplývalo, že obvinený trpel závažnou duševnou poruchou a to bludovou, prejavujúcou sa prítomnosťou paranoidného a erotomanického bludu. Erotomanický blud spôsoboval, že sa snažil vynútiť si pozornosť a opätovanie lásky druhej osoby, pričom o tomto blude bol nevyvratne presvedčený a nepovažoval ho za chorobný produkt,“ píše sa v uznesení.
Takže páchateľ bol psychiatricky liečený paranoik, zjavne nebezpečný, lebo už predtým obťažoval tú ženu a nebol za to odsúdený len preto, že bol údajne nepríčetný. A tak podľa mňa mal byť dlhodobo a riadne liečený. Namiesto toho pobiehal spokojne, času prenasledovať obeť opätovne mal zjavne dosť, lebo zrejme poberal invalidný dôchodok – a nikto nezistil, že sa nelieči riadne.
Ďalší, málo medializovaný prípad popisuje článok v linku
Vrah trpel paranojami a schizofréniou.
Popri tom mal podľa článku i problémy s alkoholom. Prekážalo mu matkino chrápanie, tak ju utĺkol, ako sám povedal. Ale vraj bola arogantná a problémy s alkoholom mala i ním zavraždená matka, ako uviedla jeho sestra. Takže opäť podobný príbeh ako predošlé dva – poberal invalidný dôchodok, spokojne lumpačil a nakoniec vraždil.
No a tak by sme mohli pokračovať, napríklad článok popisujúci ako duševne chorá dcéra zavraždila matku
či psychicky chorá žena svoju dcéru
A v rokoch dozadu je viacero takýchto prípadov u nás aj v zahraničí.
Pozrime sa na situáciu vraždenia duševne chorými štatisticky. Výpovedný je článok v linku
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155471-za-mrezami-je-mnozstvo-dusevne-chorych-ludi/
Z dvoch miliónov väzňov v Európe trpí najmenej 400-tisíc vážnou duševnou chorobou. Slovenské štatistiky som nenašla, no už predstava že by pätina väzňov u nás bola duševne chorá, je mrazivá.
Uvedené tri prípady ukazujú na problém. Je jeho riešením to, že sa do vlakov nasadí viac hliadok? Podľa mňa nie, lebo vyšinutí nevraždili len vo vlaku. Zhrňme tie tri vyššie uvedené prípady. Boli invalidizovaní – a tak poberali invalidný dôchodok a nemuseli sa snažiť pracovať, mali dostatok času. Namiesto dlhodobého a systematického odborného dohľadu nad stavom ich duševnej choroby a kontroly ich liečby sa duševne chorí páchatelia potĺkali medzi nami – a následne vraždili.
Za nutnú pokladám riadnu liečbu tých, ktorí sú diagnostikovaní ako duševne chorí. A tak sa pozrime, ako to u nás vyzerá v tomto smere.
Podľa článku
sú invalidizovaní duševne chorí ako druhí najčastejší, je to teda častá príčina invalidizácie u nás.
Aj tento údaj teda potvrdzuje, že duševné choroby nie sú sporadicky sa vyskytujúce v našej populácii.
Duševných ťažkostí v populácii pribúda, ako hlása aj článok v linku
Zato odborníkov nie, ako poukazuje článok v linku
na vyšetrenie čakáte cca 7 týždňov. Teda vraj u dospelých, u detí sú čakacie lehoty niekoľkomesačné.
Ale to pravdaže nie je všetko. A tak len pripomínam
že ani liekov nieto. Prečo chýbajú lieky? Článok v linku uvádza, že
problémy sú čím ďalej horšie a horšie. Každý týždeň niečo vypadáva, Príčinou je vraj výroba a logistika, dávajú skôr na väčšie trhy. A predpokladám, že to vyvážanie liekov na trhy, kde sú drahšie ako u nás, ešte stále realizujú nejakí hajzlíci, vlastniaci lekárne. Myslím, že tento problém mal byť u nás dávno rázne riešený, a dotyční majitelia lekární by nemali vlastniť na podnikanie ani kurín, nie to ešte lekárne.
A článok v linku ukazuje ďalší problém
predpisovanie liekov pri prepúšťaní z nemocnice bolo problémom – ošetrujúci lekár liečbu predpisoval na mesiac. Ak pacient potom potreboval ďalšie lieky, musel ísť na kontrolu k špecialistovi. Lenže čakacie lehoty sú veľké a dostať sa ku špecialistovi je skutočne problém, ľudia tak boli celé mesiace bez liekov.
Novela zákona odstránila aspoň tento problém a všeobecný lekár tak môže predpisovať lieky na pol roka.
Zhrniem to, na čo chcem poukázať – že by hliadky vo vlakoch problém vyriešili si nemyslím. Lebo zdekompenzovaný psychotik bude vraždi na ulici, v obchode, pri škole, kdekoľvek. Aj z uvedených prípadov bol vo vlaku jediný. Hliadky nech sa pokojne vlakmi premávajú, problémov je tam viacero, takže na škodu tam rozhodne nie sú.
Ale so psychicky chorými útočníkmi musíme robiť poriadok aj inak. Potrebujú pravidelný dohľad či sa liečia, pravidelné kontroly a v potrebnom množstve aj lieky, ktoré sú účinné.
Navrhujem, aby sa psychicky choré osoby – invalidizovaní psychotici – museli pravidelne hlásiť psychiatrovi. Termíny možno stanoviť vždy dopredu, tak to robia niektoré zdravotnícke zariadenia a funguje to. Napríklad Národný ústav endokrinologický mi už oznámil v SMS kontrolu na budúci rok na presný deň. Pritom aplikácia v mobile mu bude hlásiť, že má kontrolu na ďalší deň, aby nezabudol. Ak sa pacient na kontrolu nedostaví, pozastaví sa mu okamžite invalidný dôchodok. Bol by to výrazne motivačný faktor.
Psychotici by mali pri príchode na kontrolu mať odber krvi, aby lekár videl hladinu liekov – či ich pravidelne užíva. Nemožno sa spoliehať na duševne chorých, že budú lieky brať pravidelne. Ani na ich rodiny, že by dohliadli – tie na nich často kašlú, ako aj v prípade páchateľa z vlaku, otec pracujúci v zahraničí, matka odsťahovaná inde. Preto je potrebné pravidelne kontrolovať, či lieky užívajú, alebo vyrobiť dlhodobo účinkujúce depotné prípravky, aplikovateľné priamo pri kontrole psychiatrom.
Takéto opatrenia by podľa mňa pomohli podstatne znížiť riziko útoku zo strany duševne chorých ľudí.
Elena
K diskusii palenque V tom s Vami plne súhlasím. Môžeme ale pre nich zaistiť pravidelné kontroly u psychiatra a potrebné lieky, ako píšem, tým sa riziko zníži.
čo do každého vagóna, musel by byť v každom... ...
Takéto veci sa stávali a žiaľbohu aj stávať... ...
Celá debata | RSS tejto debaty