Viem, má rany Zem 11. – Ako život. . .

Život nás vedie kadejakými cestami. Niekedy zdanlivo úžasnou, pohodlnou, hladkou a rovnou, zlátenou slnečnými lúčmi, s horúcim slnkom nad hlavou, či postriebrenou tisícmi hviezd – a až po čase pochopíme, že ju sprevádza nepríjemný úpek, alebo mrazivý chlad,  a že to nie sú tie naše pravé cesty. Pretože tak ako v rozprávke – ani zlatá, ani strieborná, ale tá kamenistá cesta je tá správna cesta nášho života. Nie, nie je jednoduchá, občas na nej zaprší, občas si stierame kropaje potu z čela, občas padáme únavou. Sprevádza ju však neustále nádej ako malé žiarivé svetielko na horizonte, prináša svitanie do nášho života – a vedie k tým šťastným koncom…

I les nás vedie kadejakými cestami. Les a Źivot toho majú hodne spoločné. Ach, hej, dnes vám v záverečnom blogu tejto jedenástky napíšem niečo naozaj pekné, hrejivé, prepojené so Zemou. Moc a moc ju milujem, a mám k nej hlbokú úctu…

 

Úžasne…

No kde inde ako v lese. Kráčať tienistou lesnou cestou v horúci letný deň je jednoducho úžasné. Dusnú páľavu šíreho priestoru mení na hrejivé teplo. Slnko presvitá len kde – tu pomedzi stromy, v nežne zlatistých pásoch. Mnohoraké odtiene zelene sa rozprestierajú všade vôkol. Vzduch sladko vonia. Veľkoleposť prírody nás dostáva v takých chvíľach, cítime s ňou prepojenie, sme jej súčasťou. Cesty sa vetvia – a my hľadáme tú správnu cestu nášho srdca. Putujeme krajinou a prežívame hlboko každý krok, každý okamih…

Hej, tak som sa včera cítila v lese – boli sme s mojou najstaršou dcérou Kikou na miestach, kde sme ešte nikdy neboli.

 

Na miestach, kde sme nikdy neboli…

Teda presnejšie – nikdy doteraz. Je to úžasné dobrodružstvo – ako samotný náš život –  nikdy nevieme, čo nás čaká za ďalšou zákrutou. Nemusím chodiť na drahé zahraničné dovolenky, mňa teší „úplne obyčajný les“- pretože pre mňa nie je úplne obyčajný, milujem ho. A keď niečo milujeme, tak vnímame jeho jedinečnosť a zázračnosť.

Prekrásne miesto sme tam našli, poviem vám. Teda – ja nie som milovníčka výhľadov, mám nepríjemný pocit z výšok, a tak kým Kika šla fotiť kadejaké výhľady doďaleka a doširoka,  ja som si posedela medzi kameňmi obrastenými machom. Hodne zvláštne miesto, niečím oslovilo moju dušu. Nahodila som si ho i na môj facebook, na verejnú časť, pre radosť všetkým.

 

Ach, hej, kráčať lesom…

Ale aby vás to, čo píšem vyššie nemýlilo – ja milujem les i dnes. A to lialo. Ľudia niekedy šomrú na dážď, že prší, potom zasa na slnko, že svieti. V duchu sa na tom občas bavím, že im nič nevyhovuje. Ja to vidím inak – naučila som sa, že keď je slnko, užívam si slnko, keď prší, tak dážď. Vbehla som do lesa po príchode z práce, až okolo pol piatej. Bolo už po daždi, mokro-mokro. Zo stromov podchvíľou padali drobné kvapky, čoskoro som mala vlasy i tričko úplne premočené. Našla som kuriatka. Zlatisté a nádherne voňavé. Prvé tohtoročné, tak akurát trochu do večernej praženice a trochu zajtra na perkelt, taký paprikovo-smotanový, s primiešanými zemiakmi.

Hm, a popri tom sa rozfúkal silný vietor, lístie na stromoch šumelo, nebolo mi vôbec jasné, či tá záplava vody len padá zo stromov, alebo či už zasa prší. V diaľke zahrmelo, o chvíľu znovu a hlasnejšie, a ja som sa náhle rozhodla pre okamžitú zmenu plánu – a vyštartovala som z lesa domov. Už pršalo, ale neblýskalo sa, našťastie. Viete, ja dážď Zemi prajem, neprekáža mi a vytešujem sa z neho – v pohode sa poprechádzam v daždi – s jedinou podmienkou, nesmie sa blýskať, naozaj sa bojím bleskov.

Veď hej, v lese je úžasne. Zhlboka sa nadýchnite, čo to tak úžasne vonia – mach, kôra stromov, ihličie, listy, živica? A nie je to úplne jedno? Les vonia životom…

 

Záverom…

Zhlboka sa nadýchnite, les je tu s nami – cítite jeho trpkasto-sladkú vôňu?

Prajem vám večer plný pokoja…

 

 

Elena  Predná Hora, 29.6.2017

 

  1. S.: Venované Zemi, s láskou a úctou…

To je tak 7. – Ako zúfalí Rusi žijú v Moskve kvôli sankciám EÚ. . .

15.05.2026

Ach, pravda je niekedy krutá. Príspevok o tom, ako zúfalí Rusi žijú v Moskve kvôli sankciám EÚ, sa včera na fb objavil. Výklady rozbíjajú, obchody drancujú – je to skrátka hrozné Facebook Tí, ktorým srdcia zaplesali, brzdite, autor článku potom doplnil správu. Samozřejmě, žertujeme – tohle je Starmerova Velká Británie, kdy zveřejnění tohoto videa by tě mohlo [...]

To je tak 6. – Zázrak v slovenskom zdravotníctve. . .

14.05.2026

Chceli by ste zarobiť milión eur mesačne? Prezradím vám teraz ako na to. Mali sme v zdravotníctve málo ľudí? Možno už nebudeme mať, poviem vám – len čo si prečítate ako sa tam dá mesačne zarobiť bezmála milión eur, určite nad tým pouvažujú viacerí. Nie je to žiadny výmysel. Príspevok o tom je Vedľajšie úväzky | Takmer tritisíc lekárov pracuje aspoň na [...]

Ťuk 3. – I ja za ním plačem. ..

14.05.2026

Náš obraz sveta sa vždy spája s určitými miestami, vecami, ľuďmi. Ak ich zrazu niet, akoby nejaký jeho pilier chýbal. V mojom svete pri slove Poprad plávajú slová vraní park, Tatry a Christiania. Vraní park v jeho pôvodnej čarovnej podobe už niet, sú z neho len malé úlomky. Tatry, ach Tatry – boli ste tam niekedy v posledných rokoch? Ukradli nám ich čarokrásnu [...]

spojene arabske emiraty, Fudžajra

ONLINE: Drony zasiahli jadrovú elektráreň v Emirátoch, Trump hrozí Iránu

18.05.2026 08:15

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi útok odsúdil.

Islamský štát, Egypt

Najviac popráv za 44 rokov: Amnesty ukázala desivé čísla. Tisíce ľudí prišli o život, no skutočný počet môže byť ešte vyšší

18.05.2026 07:59, aktualizované: 08:20

V minulom roku bolo na celom svete popravených v 17 štátoch 2707 ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,407
Celková čítanosť: 12035218x
Priemerná čítanosť článkov: 3532x

Kategórie

Archív