Ránom sme sa hnali do Popradu.
Mrzutú situáciu, že nemáme dostatočnú dávku jedného lieku pre Micku, sme premenili s dcérou na radostnú párty, lebo Let her go som si s ňou pohmkávala a Skrúcaného a Nogovu Šípkovú Ruženku sme si pospevovali spolu nahlas dookola trikrát. Jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek to je
https://www.youtube.com/watch?v=YFMt6eOZm0k
a celkovo krásny príbeh o tom, že ak ideme za životným šťastím, potrebujeme mať odvážne srdce, aby sme sa presekali cez húštinu šípových ruží s ich tŕňmi. Aj o tom, že na to pravé je potrebné čakať niekedy veľmi dlho.
Fotku som vytvorila s mojim kamarátom artbreederom
Ach, je to poučný príbeh. Určite sa pohodlnejšie čaká na toho pravého princa v hlbokom spánku, hoci i sto rokov, ako v bežnom živote, že?
Na veterinárnej klinike som pri čakaní dumala o tom, koľko dokážu niektorí ľudia obetovať pre zvieratá – a ako bezohľadne a bezcitne sa ku nim iní správajú.
Cestou domov som si i ja ružu v kvetináči kúpila. Spať v ružiach síce neplánujem, no nedalo mi srdce nechať ju tam zúfalú s hlávkami ovísajúcimi suchom a poskytnem jej bezpečie u mňa na balkóne.
No a záverom vám dám ešte jednu, pôvodnú verziu videjka k tej piesni, ktorú som dnes objavila – moc ma pobavilo
https://www.youtube.com/watch?v=7q62yJpch0c
Elena
PS: super, budem mať novú pesničku na... ...
tak zvlášť ďakujem za tento blog, lebo o tej... ...
Celá debata | RSS tejto debaty