otvorene

Anka sa mi dnes ozvala s prosbou, či napíšem blog o tom všetkom.

Bláznivý deň, v ktorom som šla pomáhať dcére k výmene meračov, lebo ona musela do práce. No a potom ma neplánovane prevážali policajti po dvoch mestách,  čistila som bielou šamanskou šalviou, robila zemiakový paprikáš i palacinky, a i krásnu fialovú vlnu som si stihla kúpiť. Zdanlivo nesúrodé veci zapadali ako ozubené kolieska v hodinkách, všetko som stihla, a i o kus viac.

A tak blog o Anke a pre Anku píšem až teraz. My mamy vieme, aké je pre nás dôležité môcť povedať verejne, že sme prechádzali peklom. A že pravda nakoniec zvíťazila.

Hej, tak to je, Anka.

Vy Anku vlastne poznáte, písala som o nej kedysi. Anka a Denisko. Bol to taký škaredý príbeh o klamstve, ktoré sa snažilo podraziť nohy obetavej mame, že som o ňom písala opakovane.

Tu po prvý raz, keď som zachytila volanie o pomoc v blogu

https://blog.sme.sk/jozefkmeto/spolocnost/iba-mesacny-romsky-chlapcek-skoncil-s-prasknutou-lebkou

a pridala som sa

Tou cestou, ktorou si šiel 5. – Mesačný chlapček skončil s prasknutou lebkou. . .

Potom sa Anka pridala k nám, matkám Otvoreného listu premiérovi  a chodila s nami na stretnutia s politikmi. Nočnými vlakmi z východu Slovenska až hen do Bratislavy putovala, aby mohla povedať príbeh o Deniskovi..

Písala som o nej i tu

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/09/18/cas-srdca-2-pandorina-skrinka-tohto-statu/

Ankina neter porodila chlapčeka. Dievča samo nechopné sa o dieťa postarať, chlapec by skončil v domove. Nebolo to pre Anku, ktoré už mala deti dospelé a sama mala 53 rokov, ľahke rozhodnutie, Veď si predstavte seba v jej situácii. No ona nezaváhala a o chlapčeka sa začala starať s láskou.

Keď ako mesačný dostal virózu a kvôli teplotám skončil v nemocnici,  ocitla sa s policajným vyšetrovaním na krku.

Dieťa malo po troch dňoch pobytu v nemocnici prasknutú lebku. Nemocnica nahlásila, že vraj to z domu tak prišiel a Anku začali stíhať. Podivný bol celý ten prípad od začiatku, však na pohotovosti pri príjme riešili virózu a o prasknutej lebke  ani zmienky nebolo.

Ju vyšetrovali a jedného krásneho dňa dostala návrh na odškodné. Domov jej ho priniesol údajne jeden policajt

s tým, že si má otvoriť účet na malého kde jej vložia odškodné, ktoré si bude môcť malý iba mesačný Denisko po dovršení 18. roku vybrať… 

Odmietla to a s prosbou o pomoc sa obrátila na blogera, ako obyčajná rómska mama, ktorá sa nevie sama obracať v úradných veciach, len chápe, že to všetko čo sa deje, nie je správne. Ten potom napísal, že  volal do nemocnice a

až keď som spomenul, že sa mi podarilo zistiť meno sestričky, ktorej mesačné dieťatko vypadlo z ruky spozornela, o to viac bola šokovaná, že dotyčná sestrička poslala pani Anne šek na 730€, no pani riaditeľka zareagovala, že zrejme o tom vedela, že by takto chceli pani Annu umlčať, no nerátala s tým že už šek zmienená sestrička, ktorú medzičasom preradili na chirurgické oddelenie, peniaze už poslala. Po našom telefonáte bolo zjavné, že pani riaditeľka išla robiť poriadky… 

Takže zopakujem, že nemocnica, ktorá zavinila úraz dieťaťa, sa nielenže ku chybe nepriznala, ale ešte aj vystavila matku trestnému stíhaniu falošným obvinením, že mu ten úraz spôsobila ona. Nakoniec sa zistilo, že úraz dieťaťu zavinila zdravotná sestra, ktorá iniciatívne poslala i šek na odškodnenie.

Nie, nezazvonil zvonec a rozprávke nebol koniec. Ani škaredému príbehu, ten sa vliekol po celé roky. Bolo toho veľa, čím si prešla mamka Anka – ochorela z toho všetkého i na srdce. Veľmi ťažko niesla pohľad na zraneného mesačného Deniska, ktorému tiekla krv z nošteka, na hlavičke mal opuch a krvnú podliatinu a priviazaný plakal v nemocničnej postieľke. Veľmi ťažko niesla prístup polície, ktorá k nej pristupovala ako k vinnej a – ako uvádza popis jej vyjadrení v rozsudku  – chceli, aby sa priznala. No nevzdala sa a stále verila, že pravda zvíťazí. Súdy sa vliekli.

Znalec odporúčal odškodnenie sumou 240 000 eur, to nedostali.

Pritom

včasná a účinná diagnostika a následný ďalší postup v liečbe, by boli spôsobilé (mohli) zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na zdraví pacienta mal. Denisa, k čomu nedošlo, pretože pacientovi nebola včas poskytnutá zdravotná starostlivosť žalovanou (čo vyplýva zo zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i znaleckého posudku. z dôvodu, že službukonajúca zdravotná sestra žalovanej porušila svoju povinnosť v tom smere, že po tom, čo pri vyberaní mal. Denisa z vaničky, tomuto nechtiac hlavičkou udrela o vaničku, nenahlásila túto skutočnosť svojmu nadriadenému a úraz nezaznamenala do zdravotnej dokumentácie pacienta, a neurobila tak ani po tom, keď okolo 23.00 hod. išla dieťa nakŕmiť a zbadala hrču, opuch na pravej strane jeho hlavy. 

Obete v tomto štáte ťahajú vždy za kratší koniec. Ale pre mamu nie sú peniaze to hlavné, ako môžete pochopiť z tohto citátu z našej diskusie dnes:

Čo môžem napísať z toho všetkého, Anka, dala som jej otázku. Lebo viem o veciach isteže viac, ako tu čítate.

Čo len vieš Elenka tu pravdu že 8 mesiacov mňa obviňovali, 6 krát som bola vypočuta aj s Deniskom som bola na policiji, až po 8 mesiacov sa priznala sestrička. keď prevzala prípad generálna prokuratura.

Nie to, že jej nedali tie znalcom navrhované peniaze, ale to, že ju mesiace hnali ako vinníčku, ktorá ublížila milovanému chlapčekovi.

Dokážete si predstaviť seba na jej mieste?

A hej, ešte niečo vám o tej škaredej storke prezradím.

Rozsudok krajského košického súdu nariadil nemocnici písomne sa ešte raz ospravedlniť a nariadil im presné znenie ospravedlnenia. Inak by sa mohli dočkať ako ja kedysi od nemocnice ospravedlnenia  za ujmu spôsobenú výdavkami na pohreb. Už im pre istotu súdy odvtedy nariaďujú presne ako sa majú ospravedlniť – trochu smutná vizitka pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, že?

Z rozsudku

…uložil žalovanej povinnosť zaslať žalobcovi 1/ formou doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu jeho trvalého pobytu písomné ospravedlnenie podpísané štatutárnym orgánom žalovanej, font písma: Times New Roman, veľkosť písma 12 v znení: „Touto formou sa Vám Denis xxxxx, narodený xxxxxx2017, trvale bytom xxxxxx, ako niekdajšiemu pacientovi našej nemocnice, hlboko ospravedlňujeme, že v dôsledku protiprávneho konania našej zamestnankyne a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k ublíženiu na Vašom zdraví, ako aj k protiprávnemu zásahu do Vašich osobnostných práv. Je nám ľúto, že sme sa dopustili takéhoto zásahu do Vašich osobnostných práv a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu, a preto sa Vám ešte raz ospravedlňujeme touto formou,“ a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).

a

žalovanej uložil tiež povinnosť zaslať žalobkyni 2/ formou doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu jej trvalého pobytu písomné ospravedlnenie podpísané štatutárnym orgánom žalovanej, font písma: Times New Roman, veľkosť písma 12 v znení: „Touto formou sa Vám, ako zákonnému zástupcovi nášho niekdajšieho maloletého pacienta a súčasne Vášho dieťaťa Vám zvereného do osobnej starostlivosti (mal. Denis xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx), hlboko ospravedlňujeme, že v dôsledku protiprávneho konania našej zamestnankyne a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k ublíženiu na zdraví dieťaťa (mal. Denis xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx) zvereného Vám do Vašej náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj k protiprávnemu zásahu do jeho osobnostných práv a aj k protiprávnemu zásahu Vašich osobnostných práv. Je nám ľúto, že sme sa dopustili takéhoto zásahu do Vašich osobnostných práv a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu, a preto sa Vám ešte raz ospravedlňujeme touto formou,“ v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.)

Neviem, čo dodať. Je mi z toho všetkého smutno, veľmi smutno. I vám?

Elena