DNES 34. –DNI HNEVU

Nie, naozaj nejde o známy román. Tie dni hnevu zažívam práve teraz ja. Naše utrpenie sa zväčšuje, pretože vyšetrovanie prebieha z nášho pohľadu bolestne dlho. Celá tá situácia moju rodinu ubíja, moje deti trpia stratou brata, aj všetkými tými dôsledkami – dopadmi na náš život. Každý trpíme po svojom – trpíme silným stresom a jeho následkami, jednej dcére sa objavil exém, druhej vypadávajú vlasy. Ja sa budím skoro ráno, začínam deň krátko po polnoci.

Kráčam zotrvačnosťou, pretože musím živiť rodinu. Zúfalo sa plazím dňami, deň za dňom a všade vidím svoje dieťa. Na ulici pri ceste do práce okolo prepravnej služby, kam som chodievala vybavovať sanitku pre syna. V chrumkách, veľkých jogurtoch či zelených jabĺčkach, jeho obľúbených cukríkoch. V novinovom stánku pri pohľade na prázdne tikety, tak rád ich Maroško nosieval v ruke, ešte aj do bazéniku, čo sme mu postavili každé leto pod bytovkou, ich brával. Pristavujem sa pri regáli s hračkami v akcii v TESCU a predstavujem si, čo by som Maroškovi na Vianoce kúpila, dokázal sa vždy neskutočne tešiť z novej hračky. Deti teraz posielam k detskej lekárke samé, je to pre mňa príliš bolestné tam s nimi k nej ísť. A už hodne dávno som si nezašla ani pre lieky na astmu, hoci je mi hodne zle a svoju doktorku v pľúcnej ambulancii si úprimne vážim, dôverujem jej. Nevládzem však ísť do tej nemocnice, stále tam vidím ten vrtuľník odvážajúci moje dieťa. Môj synček, bolestne v tej prekliatej nemocnici zomieral.

 

Je to o to horšie, že práve teraz – po 8 mesiacoch od Maroškovho zabitia – sa kolobeh dní opakuje presne ako vtedy. 23. 3. bola nedeľa a Maroško šiel s manželom na operáciu do Banskej Bystrici, ja som dovtedy riešila maľovanie bytu. V pondelok 24. marca ho operovali a 25. marca bol už doma a v dobrom stave. Zajtra bude štvrtok – podobne ako 27. marca, kedy RPZ syna odviezla do revúckej nemocnice.

Včera mňa aj manžela zasa raz vypočúvali k prípadu zabitia nášho syna. Trestné stíhanie pokračuje, jeho zdĺhavosť nás ubíja. A práve včera mi volala aj redaktorka z Markízy, Maroškov príbeh bude už tento týždeň po podvečerných správach v Reflexe.

 

Práve včera sa ku mne dostala náhodne aj informácia, že lekárka, ktorá zavinila smrť nášho syna, vraj ešte stále pracuje v tej nemocnici. A tak som okamžite písomne požiadala nemocnicu o nápravu stavu vo veci nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti môjmu synovi – tak ako mi to vo svojej odpovedi na môj list odporúčala ministerka zdravotníctva (písala som o tom v článku DNES 30. Ryba smrdí od hlavy).

 

A navyše tá osoba, ktorá zabila nášho syna, sa ešte snaží vykrúcať že je nevinná – napriek dvom znaleckým posudkom, ktoré jasne pomenovali v čom spravila chybu. Podala sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa, to však práve v pondelok prokurátor zamietol s tým, že nesprávne určila diagnózu a na tom základe nesprávne poskytovala zdravotnú starostlivosť, pričom v priamom dôsledku ňou zanedbaných povinností došlo k úmrtiu dieťaťa.

Čo možno k tomuto dodať?! Je mi doslova fyzicky nevoľno z takej nečestnosti jednej lekárky. Čo je to za ľudskú morálku a etiku konania odborníka? Ako sa taký človek môže vôbec ráno na seba dívať do zrkadla – keď viem, že som zavinil niečiu smrť a nepriznám čestne svoju chybu?!!! Alebo azda vôbec nepochopila doteraz, že spravila zásadnú chybu a v čom ju spravila? Čo je to potom za odborníka? Ako to vlastne vydávajú špecializačné papiere – skutočne je to doklad o odbornosti lekára?!?!

 

Naozaj neviem ako by som sa zachovala, ak by som ju stretla niekde na ulici – napľula by som jej do očí? Neviem, hnusí sa mi už spomienka na ňu.

 

Predná Hora, 26.11.2014

 

 

No teda 7. – Nie, toto nie je prvý apríl. . .

01.04.2026

Odchádzali sme dnes z Popradu okolo pol jednej. Popoludňajšie slnko hrialo, pozerala som zamyslene ako sa ten včera nasypaný sneh topí. Zrazu ma trhlo – za mestom som nafotila divné postavy. Prišli, konečne prišli, zakričala som radostne po chvíli ohromenia. Dobíjali sa ešte energiou z vesmírnej lode, prechádzali sa poľom a potom sa časť skupiny vrátila do lode. [...]

No teda 6. – Kto rozhoduje o Tatrách?

31.03.2026

Veru, bielobiela prednohorská krajina ma ráno nenadchla. Sneh sa sypal a fúkal podchvíľou ostrý vietor. Ceste do Tatier som sa ale nevedela vyhnúť. Pri návrate už ranný nečas pripomínal len sneh a i ten sa kde-tu topil. Azda i u nás odbelie, vzdychla som si a začítala som sa do správ o tom ako počasie kdekade Slovákov potrápilo. Tak som i ku správe o Tatrách došla. Ak ste [...]

No teda 5. – Dievčatko z Ukrajiny?

31.03.2026

Smrť detí vnímame citlivo a tak správa o úmrtí dieťaťa púta našu pozornosť mimoriadne. Správa o smrti iba 13-ročného dievčatka na Ukrajine, zabitého zlým ruským dronom, na fb putovala Facebook Pánovi čo tú správu šíril „srdce údajne pukalo“ – a i ja som mala slzy v očiach. Pravdaže len do chvíle, kedy som som si prečítala, že to hoax zasa raz [...]

Mikrofóny, média, TV, novinár

Agresívny útok na novinára pred súdom v Nových Zámkoch, STVR incident odsudzuje

01.04.2026 21:56

Podľa asociácie novinárov tento incident poukazuje na extrémne negatívne dôsledky polarizácie a nenávisti v slovenskej spoločnosti.

koronavírus očkovanie  vakcína

Poľsko a Rumunsko prehrali spor s Pfizerom. Za vakcíny proti covidu musia zaplatiť

01.04.2026 21:39

Varšava má zaplatiť približne 1,3 miliardy eur a Bukurešť takmer 600 miliónov eur.

Nikol Pašinjan

Arménsko medzi mlynskými kameňmi. Putin povedal Pašinjanovi, že nemôže byť súčasne v EÚ aj EEU

01.04.2026 21:30

Premiér Arménska si podľa svojich slov uvedomuje, že byť členom dvoch zmienených únií je nezlučiteľné, ale zatiaľ je možné nasledovať obe cesty.

saková

Ľudia hlásia prázdne pumpy a čakajú na cisterny. Saková: Nafty je dosť, problém je inde

01.04.2026 21:15

Výpadky na čerpacích staniciach zneistili vodičov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,368
Celková čítanosť: 11775499x
Priemerná čítanosť článkov: 3496x

Kategórie

Archív