Deň plný slnka 11. – Svitanie. ..

 

Milujete tie priezračne zlatisté okamihy rodiaceho sa rána, s vychádzajúcim slnkom, tak ako ja?

O čom krajšom záverečný blog tejto jedenástky môže byť, ako o svitaní? Žeby o nejakej úžasnej knihe? Alebo o zmene? Možno o pravde? Žeby o tom všetkom dokopy? Veď hej – svitanie je také mnohovýznamové slovo…

 

Svitanie…

Vstala som včera nadránom od mojej nočnej práce na chvíľu ku kuchynskému oknu –  prebúdzajúce sa ráno dýchalo na obzor. Trblietavé lúče slnko hádzalo svitaním oblohou. Nesmelo sprvu, lúčik po lúčiku, a potom priehrštiami. Horizont postupne svetlel do belasa, biela, zlatisto žlta – a tak som tam stála, ponorená do toho okamihu.

Menil sa čas – hodiny sa posúvali. Nedávno som prezradila, že som človek letného času, lebo máme viac svetla vďaka nemu. Pracovne mi je to jedno – moja nočná práca trvá odkedy sa zobudím, až kým sa nemusím chystať k autobusu do mojej dennej práce. S malými občasnými prestávkami, keď z vyčerpania musím prepnúť pozornosť pinterestom, občas facebookom. Ale včera som stála a stála v tom pozvoľna vynárajúcom sa slnku a uvedomovala som si fiktívnosť tých všetkých našich ľudských hraníc. Slnko stále vyjde rovnako, zimný či letný čas. Nehrá sa na nič, je prekrásne a silné vo svojej jednoduchosti, však?

Nie, neuvažovala som nad ničím, len som to tak cítila – tak to nejako svitalo vo mne – aký malicherný je náš spôsob života s jeho meraním času na sekundy a milisekundy, s hnaním sa za výkonom, s neustálym náhlením sa za čímsi. Netajím sa sympatiami k „primitívnym národom“ – niekedy je mi smutno z toho, ako veľmi sme sa prírode a tým aj sami sebe odcudzili. Že možnosť len tak sedieť a dívať sa na vychádzajúce slnko je niečo, čo nevyváži žiadna luxusná vila s bazénom. A že schopnosť vidieť a cítiť prírodu je z môjho pohľadu nesmierne cenná, oveľa cennejšia než akékoľvek tituly a verejné posty. Že tie najdôležitejšie veci sú svojim spôsobom úplne jednoduché, také jednoduché…

Počas dňa nebo zošedlo mrakmi. Nie, nebola som v lese, ale moje srdce tam po celý deň kráčalo. V skutočnosti bol môj víkend zdanlivo jednoduchý – písaniepísaniepísanie…

Pred časom som zanechala nočnú prácu, bolo to príliš vyčerpávajúce. Zastavili ma vtedy rozumné argumenty – ďakujem za ne. Vrátila som sa k nej teraz dočasne, pre financie na výcvik v Prahe. Dopíšem ešte tri práce, termín do piatku – a končím s písaním, povedala by som – no celkom pravda to nie je. Apríl je ešte časovo náročný, tri víkendy vzdelávania v Ružomberku k druhej atestačke, musím ju aj napísať medzičasom – a posledný víkend v Prahe na výcviku. V máji zvoľním tempo a píšem knihu, moja predstava je zvládnuť ju za tri mesiace (aspekt dvoch pohľadov pokladám za inšpiratívny, naozaj múdry nápad, mohol by byť prínosný – no cesta k nemu sa volá „krajina bez hier“).

                                                                                    

Život je plný paradoxov…

Niekedy sa človek stane hrdinom – len tak, mimochodom. Inak sa ani nedá, podľa mňa.

Už minule (no minule – v blogu Tou cestou, ktorou si šiel 3. – Močiar je prekrásne miesto…) som napísala, že k pokore či vďačnosti, či životnej múdrosti doputujeme až vtedy, keď sa nepokladáme sa pokorných, vďačných, či múdrych. A rovnako to vidím s hrdinstvom. Človek skutočne vyryje brázdu do histórie ľudstva iba bez snahy „byť hrdinský“, len s presvedčením a úprimnou snahou „byť ľudský“. Bojovať za správnu vec, celým srdcom. Milujem tých hrdinov, ktorí nechcú byť hrdinami – a sú nimi. Menia svojou odvahou náš svet k lepšiemu.  Ach, áno, úvaha by sa hodila k slovenskému dnešku, ale ja mám na mysli niekoho úplne konkrétneho – spisovateľa a jeho knihu.

 

V tomto bode dnešný blog končím.

Možno vám o tom spisovateľovi a v spojitosti s ním aj o tej skvelej knihe napíšem inokedy. Áno, aj zmena a aj pravda k nemu pasujú, o pravde má výrok, nad akým stojí za to pouvažovať.

Čo sa zmenilo? Nerozhodí ma hocičo, nezvyknem sa sťažovať na moju životnú situáciu, aj keď je v niektorých ohľadoch naozaj zlá. Ale v tejto chvíli toho mám dosť. Telefonát mojej právničky – preposlala mi list – vyjadrenie už rok a pol na úrovni Najvyššieho súdu právoplatne odsúdenej osoby, ktorá zabila môjho syna, jej vyjadrenie. Zatiaľ k tomu len toľko – netušila som dodnes, že tak komplikované slovo ako intervenientka sa dá povedať v slovenčine rovnocenne len niekoľkými písmenami – žiaľ, nepublikovateľnými. 

Sľúbila som tento týždeň blog o zdravotníctve, a slovo splním.

Spisovateľ i kniha sú stále úžasné – tak vám aspoň prezradím, že ide o Jevtušenka a jeho knihu Neumírej před smrtí…

 

Záverom…

…do šedých oblakov sa pretavili sny…

 

 

 

Elena    Predná Hora, 26.3.2018

Troška 4. – Opozícia je dusená. . .

30.01.2026

Túto úžasnú myšlienku vyprodukovali opozičníci, lebo „Fico po nich chce, aby v parlamente chodili v oblekoch“. Podaktorí občania o tom rozhorčene diskutujú, aj voľby by nové kvôli tomu robili. Čo ste ľudia načisto osprostení? Nuž, za uši pravdu vytiahnime. Všetci, ktorí ste pohoršení požiadavkou obliecť sa slušne do parlamentu, kde prosím pekne [...]

Troška 3. – Paradoxy

28.01.2026

Hustá hmla a tma za oknom dnešného rána ma doviedla k úvahe o paradoxoch, lebo pouličné svetlá sa rozžiaria ráno o piatej a vypnú opäť o šiestej. Ach, áno, je paradoxom, že veľké veci života je dobré nechať v rukách Zámeru sveta, no o maličkosti pohody sa treba pričiniť. V skorom ráne som preto vajíčka natvrdo uvarené do vajíčkovej nátierky lúpala. Robím ju [...]

Aúúú 11. – Naša drahá drahá Európska únia. . .

27.01.2026

Podaktorí argumentujú, že vraj čo by sme si bez nej počali a ako by sme bez nej prežili, a že vraj nám tu nabaľuje peniaze. I teraz nám ponúkajú pôžičku na zbrojenie – skutočne ale chcete, aby vaše deti a vnuci o dvadsať rokov splácali nejaké sprosté rakety či tanky, aby si kšeftári s vojnou teraz napakovali vrecká? Akosi inak príbeh o EÚ vykladá pán v tej [...]

Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák reaguje na zverejnené spisy. Opísal, o čom sa s Epsteinom rozprával

02.02.2026 17:30

Keď tie správy dnes čítam, cítim sa ako hlupák. Bola to súkromná konverzácia, povedal niekdajší minister zahraničných vecí.

Andrej Droba, veľvyslanec, Peter Pellegrini

V Epsteinových spisoch sa spomína meno ďalšieho slovenského diplomata

02.02.2026 17:15

Droba je v súčasnosti veľvyslancom Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických.

Arákčí

Irán v tieni hrozieb pripravuje jadrovú dohodu, odmieta však diktát USA

02.02.2026 17:05

Trump zmiernil slovník, no v regióne naďalej operuje americká flotila a napätie s EÚ vrcholí.

stohlová, hojsík

Milióny z eurofondov na golfové ihrisko či lyžovanie. Podľa PS Tarabova výzva smeruje k oligarchom

02.02.2026 16:52

Progresívci vyzvali ministra, aby peniaze neposlal.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,316
Celková čítanosť: 11496889x
Priemerná čítanosť článkov: 3467x

Kategórie

Archív