otvorene

Dôvera a morálka nie sú ako vratky DPH…

O tom dnes – a rozhodne nie prvoaprílovo.

Mohol to byť veľký príbeh, s tým Bašternákom…

Podnikateľ z okolia Žiliny, ktorý „prejavil účinnú ľútosť za nezákonne vyžiadané vratky DPH“  – a i tak bol potom stíhaný – spustil lavínu rozhodnutím Ústavného súdu o nemožnosti účinnej ľútosti pri podvode s vratkami.

Nejde len o tie Bašternákove dva milióny (presnejšie – nie jeho, ale naše, ktoré si vyžiadal neoprávnene), nejde ani o to, že ho budú stíhať za tie nezákonne vyžiadané vratky DPH. Nejde ani o jeho odsúdenie, lebo – veď uvidíme, či vôbec…

O čo ide v skutočnosti?.

Mohol to byť veľký príbeh, s tým Bašternákom – keby nám ho niekto vyrozprával celý…

„Vratkári“ a „ľútostníci“…

Účelovo zostavená legislatíva, aby lumpi získali beztrestnosť – tak otvorene pomenovávam legislatívu, ktorú v oblasti účinnej ľútosti prevádzkuje Slovenská republika. Treba výpovednejší argument ako to, že inštitút „ľútosti“ si istý taliansky podnikateľ – „ferrarista“ uplatnil na Slovensku za 7 rokov už 24 krát? Rozsiahlu informáciu o tom priniesol článok Ľutostivý Diego v časopise Plus 7 dní.  Z môjho pohľadu úzko súvisí nastavenie slovenskej legislatívy, tolerantné voči nečestným podnikateľom, a skutočnosť, že nieto na poriadne dôchodky, cesty, že dôchodkový vek sa nám odsúva do nekonečna a ešte ďalej…

Myslím, že by malo i vo vzťahu ku účinnej ľútosti platiť pravidlo tri krát a dosť. A rozhodne by nemalo byť dovolené človeku nič účinne ľutovať v prípade, ak dotyčný akýmkoľvek spôsobom niečo dlhuje štátu. To isté sa týka poskytovania dotácií, tie by mali byť podmienené tým, že ich poberateľ nedlhuje ani cent štátu.

Bašternákom to nekončí…

Jediný rozdiel medzi Bašternákom a Kiskom okrem sumy vratiek je, že u Bašternáka šlo o fiktívnu položku, kým u Kisku o reálnu, navyše pôvodne neuznanú, takže čin dokonca zopakoval. Účtoval pod hlavičkou firmy nielen neoprávnené náklady, omylom, pravdaže, ale aj neoprávnene vyžiadanú vratku DPH, dokonca opakovane, to bol ešte väčší omyl – úprimne verím jeho ľútosti – keby vedel, že na to prídu, určite by to nespravil… Navyše šlo o sumu vynaloženú na prezidentskú kampaň, čo pokladám za dvojnásobne morálne pokrivené.

Vážne toto nie je podvod?

V jeho prípade vyšetrovateľ usúdil, že u Kisku vrátením (to ja len, aby sme si uvedomili, že bral niečo, čo nebolo jeho, preukázateľne) neoprávnene uplatneného odpočtu DPH trestnosť činu zanikla. Ibaže nie je to tak, Ústavný súd jasne povedal, že také konanie je trestné.

A ak ktokoľvek tvrdí, že nemáme právo založené na precedensoch, to síce je pravda, no pravdou je tiež, že máme právo založené na rovnosti pred zákonom, t. j. na rovnakosti postupu v porovnateľných prípadoch. Nemožno prehliadnuť tento čin u prezidenta, inak každý „vratkár“ povyhráva súdy na ochranu svojich ľudských práv ohľadne nerovnosti prístupu.

Otázkou pre mňa zostáva, čo bude ďalej, ak vyšetrovanie a nebodaj i súd potvrdí vinu prezidenta.

Prezident, akého sme ešte nemali…

Človek, ktorý vystupuje akoby anjelské krídla vyrástli rovno jemu osobne. Morálna autorita, jeho hlas zaznieva pri všetkých možných, ale v poslednej dobe hlavne nemožných – prezidentovi neprislúchajúcich – príležitostiach. Ibaže tie anjelské krídla majú čoraz väčšie fľaky…

Poveľkonočne vystúpi prezident v pozemkovom súdnom spore pod Tatrami, kde on je žalovanou stranou, ktorá sa nechce dohodnúť s preukázateľne poškodeným pôvodným majiteľom pozemku a pozemok mu vrátiť. Ak by sme aj odhliadli od mimoriadne zvláštnych okolností, za ktorých sa k pozemku dostal a ku ešte mimoriadnejšie neopatrnému správaniu jeho ako podnikateľa v tej situácii, nemožno odhliadať od jeho správania ako človeka, ktorý už vie, že „jeho“ pozemok má v skutočnosti iného majiteľa. Druhá strana sporu je človek, ktorý pozemok pôvodne vlastnil a stal sa obeťou podvodu. Preto by mu ho mal Kiska vydať – a súdiť sa s tým, kto mu pozemok predal.

Nuž, ak má byť pán prezident morálnym príkladom, tak v tejto situácii pre mňa jedine príkladom odstrašujúcim.

Morálne by bolo odstúpiť, pán prezident Kiska.

Záverom…

Áno, toto je jeden dielik skladačky, ktorý premieľam v súčasnosti v sebe. Otázka dôvery  je v našom živote zásadná. Otázka dôvery v spoločnosti i v živote je otázka čestne nastavených pravidiel. Lebo dôvera bez čestne dohodnutých a dodržiavaných pravidiel je nepatričná naivita.

Ach, hej, dôvera a morálka nie sú ako vratky DPH…

Elena   Predná Hora, 1.4.2018

K diskusii:

anfan 74 – Neviem, či máš správne informácie. Nerozumiem, prečo spomínaš akúsi realitku – rodina pána Franca pozemky vlastní od roku 1949.