otvorene

Pravdou je, že z hlbín slovenskej politiky sa vynárajúci obraz „Raňajky u Kočnera“ je v národe ďaleko populárnejší a preslávenejší ako svetoznámy Manetov obraz „Raňajky v tráve“, či Hepburnovej „Raňajky u Tiffanyho“. Nevravím, pravdaže, že je aj lepší. Pravdou je však tiež, že nielen o ňom budem dnes uvažovať. Poukážem na niektoré veci, ktoré sa mi s tým prepájajú. A poviem vám, kam a prečo sa ešte podľa mňa treba pozrieť.

Koho by to zaujímalo, kde pán Sulík raňajkuje…

Možno nikoho. Lebo pravdou je i to, že lepších ako Sulíkove raňajky u Kočnera je v živote veľa vecí. Preto – povedzme si rovno, nikoho z nás by nezaujímalo, kam chodí raňajkovať. Dokonca aj ten jeho ohromne výpovedný výrok, ktorý som popísala minule v blogu Svet plný zázrakov 4. – Čo Sulík povedal, by ľudia prešli mávnutím ruky. Aj napriek jeho výpovednosti – „že vedel o závadovosti Kočnera a preto za ním chodil domov, aby ich nikto nevidel spolu.“ Zasmiali by sme sa, možno aj zaplakali, lenže… Pán Sulík v čase raňajkovania bol predsedom parlamentu. To, pravdaže, mení situáciu. Všetkých by nás malo zaujímať prepojenie politikov s ľuďmi, ktorí majú nedobrú povesť – a oni sa s nimi napriek tomu stretávajú, a vo veľkom s nimi komunikujú, či „získavajú informácie“. Nuž, podľa popisu pána Sulíka ten Kočner fungoval ako skutočná charita – hostil Sulíka raňajkami, dával mu zadarmo cenné informácie z politiky a ešte mu aj nezištne radil. Však toho chlapa v takomto prípade nemali zavrieť, ale dať mu medailu za zásluhy pri budovaní štátu.

Namiesto ďakovného listu Kočnerovi za to všetko, čo pre pána Sulíka robil, však strana SaS odrazu navrhuje zrušiť jeho amnestiu spred desiatok rokov. Nerozumiem že prečo, však pri vyššie popísaných charitatívnych sklonoch oboch hlavných aktérov by mohli spoločne rovno nejaký charitatívny spolok založiť. Nebudem tu ale radšej špecifikovať bližšie jeho možnú náplň a podstatu, lebo by ma slovenské súdy určite odsúdili skôr ako páchateľov vraždy novinára Jána a jeho priateľky Martiny.

Možno tušiť, že Kočner je úspešný zberateľ…

Teraz sa všetci „celebriťáci“ húfne od Kočnera dištancujú a vykladajú, ako sa s ním stretli a odfotili kdesi úplne náhodne, nedopatrením, nebodaj aj nechcene (a to nie je ani len obvinený vo veci, nie to ešte právoplatne odsúdený) – pripomína mi to ten starý známy vtip o chlapíkovi, ktorý bojoval proti komunistom tým, že im roky robil v strane pokladníka – ale nerobil to rád.

Niektoré informácie o ňom teraz médiami prezentované nepochybne treba brať s rezervou, lebo zasa ten Tóthov príbeh, ako ho Kočner platil za sledovanie niekoľkých ľudí, je dosť scestný. Neviem za čo ho platil, ale za sledovanie niekoľkých ľudí sotva. Pretože každý, čo len jedným okom zaškúlil na sledovačky dobre vie, že na skutočné sledovanie len jediného človeka treba reálne 8 ľudí – tak uvažujte, ako v takej situácii zvládol kvalitne sledovať toľkých ľudí pán Tóth ako jednotlivec? Ako monitoroval  čo v priebehu dňa robili – čítal ich denníčky?

Čo ale s rezervou netreba brať, je príbeh o Kočnerovej amnestii.

Na čo sa treba pozerať pozorne…

Krytie Kočnera bolo po dlhé roky veľmi veľké z rôznych strán – stačí si spomenúť na amnestiu, ktorá nemohla byť zrušená. Toľká humánnosť poslancov hlavne vládnej strany Smer, ako bolo medializované, vo vzťahu ku neochote rušiť Kočnerovu amnestiu v čase rušenia amnestie u syna Kováča, je prekvapujúca. Mali by nám to verejne predstavitelia strany vysvetliť. A vyvoláva to aj otázku ohľadne dôvodov takéhoto superextraohľaduplného správania. Mne napadá jediná možná súvislosť – keďže sa údajne podľa médií Kočner po veľmi dlhý čas zaoberal zbieraním špinavých informácií – že je zrejme veľmi úspešným zberateľom.

V súvislosti s tým uvažujem i o tom, ako toto zberateľstvo môže ovplyvniť ďalšie postupy spravodlivosti na Slovensku voči nemu (jeden z prvých faktov, ktoré poukazujú na realistickosť mojich úvah, je skutočnosť „zázraku stratenia časti spisu na OS Bratislava I“.).  ešte sa môžeme dočkať kadečoho na ceste za spravodlivosťou pre Kočnera – a pre nás všetkých.

Záverom…

Myslím, že zberateľstvo je na Slovensku veľmi rozšírenou záľubou – hlavne zber špinavých informácií. Možno by sme mnohí boli prekvapení, ako veľmi rozšírenou. Zrejme v tom svetle môžeme vidieť mnoho málo pochopiteľných krokov politikov, či napríklad aj nedoriešenie aktérov mnohých káuz. No veď viete, že by som teraz mohla menovať kadečo a kadekoho, ale načo…

Elena  1.11.2018

P.S.: K diskusii – ďakujem za upozornenie, dala som to preč, nejako som ich poplietla.