Schizofréniu ako duševnú chorobu pozná azda každý. Ale ako duchovnú chorobu? No veď vydržte, možno nakoniec aj vy prídete na to, že to nie je na Slovensku až také raritné (čo je odborný výraz pre vzácne, zriedkavé, či mimoriadne) ochorenie.
A dám aj nejakú otázku duchovným schizofrenikom, pravdaže…
Duchovná schizofrénia…
Schizofréniu sprevádzajú halucinácie a bludy – tú duševnú často, a duchovnú schizofréniu stále. Človek s duchovnou schizofréniou verí, že je úplne v poriadku – a nielen to, pripadá si úžasný. Pokladá sa za človeka, ktorý je čestný a miluje rodinu a verí v duchovno…
Taká osoba žije skrátka v dvoch svetoch – v tom jednom je úžasná a super, a ten svet je jej halucináciou. V tom druhom svete voči nej nemajú ľudia úctu, za jej spôsob života ju odsudzujú, len jej to nehovoria do očí – a veď načo, morálku jej tým nepridajú, a ani si ju nevážia natoľko, aby jej pravdu hovorili. A tak si halucinuje svoju úžasnosť, čestnosť a všeobecnú obľúbenosť…
Ibaže v skutočnosti…
Duchovný schizofrenik je osoba, ktorá
- sa tvári ako čestný a zodpovedný človek, milujúci svoje detičky či vnúčatká, no pritom sa nehanbí klamať, podvádzať, ubližovať iným deťom bez akýchkoľvek morálnych zábran,
- zdieľa duchovné citátiky z internetu a tvári sa ako reinkarnovaný Ježiš a Buddha dokopy, no pritom v realite má k morálke Ďalej ako Ďaleko, pretože sa vláči so ženatým chlapom, bez morálnych zábran podvádza jeho rodinu…,
- na Vianoce vyspevuje koledy o Ježiškovi a pred vianočnou večerou sa pomodlí, či pobehne na polnočnú omšu, no to pritom zaťahuje len na chvíľu záves pred kopou špiny vo svojom živote…
Záverom…
Podaktorí duchovní schizofrenici i do kostola v nedeľu pravidelne vybehnú.
Namieste je otázka (nie, nedám tam veľké T) – zlatko, čo robil Boh v tvojom živote od pondelka do soboty?
No a ešte jedna otázka pre duchovných schizofrenikov:
Zlatko, ako by vyzeral tvoj život, keby tvoja citátovo zdieľaná duchovnosť začala premieňať tvoju realitu?
Úplne inak, však, ako vyzerá teraz – raz darmo, nestačí zdieľať duchovné citáty z internetu, treba duchovne žiť…
Bolo by načase sa modliť, aby Boh uzavrel túto veľkú medzeru v tvojom živote.
Alebo nie Boh, ale my sami každodenne svojou čestnosťou a zodpovednosťou by sme to mali robiť?
Elena 30.3.2019
K diskusii: Comm,plne súhlasím, to je aj moja predstava duchovnosti.- každodenný obyčajný život, sprevádzaný päticou – nepredstieraná čestnosť, zodpovednosť, vďačnosť životu,, úcta a pokora.
Akurát, že tie temné stránky má síce každý, ale neznamená to, že nás majú valcovať a na ich základe sa môžeme správať bezohľadne a nečestne, bez akýchkoľvek morálnych zábran – však čo už, keď mám takú temnú stránku. Tá je podľa mňa na to, aby sme s ňou pracovali a čistili sa…
Skutočná duchovnosť nie je niečo úžasného, ...
Celá debata | RSS tejto debaty