otvorene

Dvojaké videnie mali výrobcovia a dodávatelia kadečoho do podaktorých krajín. Bez akýchkoľvek výskumov tvrdili, že máme iné „chute, potreby a požiadavky“ ako obyvatelia vyspelých európskych krajín.  A tak „nám vyšli v ústrety“ tým, že sem dovážali výrobky, odlišné od výrobkov v ich krajinách zložením. Podobnosť končila obalom. Ani zďaleka nebola kvalita výrobkov rovnaká – a aká to náhoda, zakaždým v neprospech nás.

U nás je to mediálne prezentované ako úspech Slovenska a ostatných takto postihnutých krajín strednej a východnej Európy. Je to ale skutočne tak? Nemá dvojaké videnie aj ministerka Matečná a naše médiá?

No tak o tom všetkom teraz pohovoríme…

Postačí?

Konečne to smernica EÚ, schválená pred týždňom pomenovala ako problém, nepomenovala to však EÚ zákonom ako nekalú obchodnú praktiku. Uvádza iba, že by sa mohla v budúcnosti za takú praktiku považovať…

Text smernice iba žiada EÚ, aby situáciu prehodnotila v horizonte dvoch nasledujúcich rokov. Žiadosť smernice nemá voči EÚ žiadnu právnu záväznosť. To podľa mňa znamená v tom lepšom prípade, že výrobcovia budú týmto spôsobom ryžovať o minimálne niekoľko rokov viac. A je otázne, či sa nájde politická vôľa presadiť niečo také, ak predsedníctvo EÚ bude v rukách krajiny, ktorej výrobcovia podobné špinavé obchodné praktiky robia. Pretože  – v tom horšom prípade – sa EÚ môže aj o tie dva roky na dvojaké videnie výrobcov vykašľať.

Uvedomme si, že ak Rakúšania v závere minulého roka z pripravovanej vypustilo dvojakú kvalitu potravín ako nekalú obchodnú praktiku, ide o veľmi silný lobbing výrobcov, ktorí takto nečestne konajú. Prachy sú prachy…

Myslím, že to smernicou EÚ prinášané riešenie nebude postačovať ako opatrenie voči firmám, ktoré takto nečestne postupujú.

Nepostačí…

Lebo ešte stále podľa mňa zostáva široký priestor na to, aby manipulovali s hmotnosťou a objemom, sezónnosťou, dostupnosťou surovín a podobne. Ostali otvorené „zadné dvierka“ – legitímne a objektívne faktory –  tie si podvodnícki výrobcovia v podobe nadnárodných koncernov určite dokážu nájsť.

Ani zďaleka nejde len o potraviny či pracie prášky. Nedávno bežal sociálnymi sieťami prípad detského sirupu proti kašľu, ktorý pani kúpila synovi u nás i v Nemecku, len ten náš mal podstatne vyššiu cenu a podstatne menej účinnej látky. A boli to práve nemecké koncerny, ktoré naviac vykladali, ako naši spotrebitelia preferujú vo výrobkoch menej mäsa, menej prírodných zložiek a viac umelých konzervačných látok v potravinách, či menej účinnej látky v pracích práškoch.

Smernica je len smernica. Na lumpov treba zákon – a i ten je často krátky…

Pravda o…

Mám rada pravdu – a nie hru na ňu.

Pracovná skupina vytvorená zo strany EÚ oficiálne preskúmava túto dvojakú kvalitu výrobkov. Tak si povedzme na rovinu, že prezentované skúmanie zo strany Bruselu sa v skutočnosti zameralo na označovanie výrobkov, teda iba na etikety, ktoré výrobky majú.

Rovnako aj zo strany EÚ požadovaný postup, týkajúci sa zdĺhavého zberu údajov a komunikácie s výrobcami hodnotím ako podvodné konanie zo strany EÚ voči nám.

Je to skrátka hra na čestnosť a spravodlivosť.

Východiská…

Smernica tým pravým orechovým nebude, na účinný zákon zjavne niet dosť ochoty v EÚ.

To, čo by reálne Matečná mala teraz spraviť, je bezodkladne zostaviť zoznam výrobkov, ktoré dvojakú kvalitu v súčasnosti zákazníkom u nás ponúkajú. Pre mnoho ľudí postačí len táto skutočnosť k tomu, že prestanú veľkú časť tých výrobkov nakupovať.

Mali by sme spraviť prieskum výrobkov, dovážaných k nám, t. j. ponúkaných na našom trhu a výrobkov ponúkaných v Nemecku a Rakúsku. Prizvať k tej spolupráci krajiny, ktoré beztak už pri tomto probléme spolupracujú, pretože tiež trpia fenoménom „dvojakého videnia výrobcov“. Postačí, to by sa dalo zvládnuť do konca tohto roka. A od 1.1.2020 zaviesť povinné označovanie výrobkov so zistenou odlišnou kvalitou nálepkou „výrobok dvojakého videnia“ – výrobky s inou kvalitou ako vo vyspelých krajinách pri dovoze na Slovensko by dovozca mal povinne označiť nálepkou v krikľavo zelenej alebo krikľavo červenej farbe – výrobok dvojakej kvality.

A samozrejme, mali by sme sa viac orientovať na „rakúsku cestu“. Lebo u nich je dovoz výrobkov na hranici cca 10%. U nás tvorí viac ako polovicu spotreby, t. j. je viac ako 50%-ný. Takže by naša vláda mala podporiť namiesto drahých automobiliek radšej domácich výrobcov potravín, poľnohospodárov, a samozrejme aj výrobcov ďalších výrobkov dennej spotreby.

Svojpomoc…

Nespoliehajme sa na EÚ, ani na zmätečnú Matečnú, keďže vidí celú situáciu ako svoj úspech. Asi by si mala dať z nejakého dobrého lieku, s tým „lepšieeurópskym“ zložením, aby precitla

Ako sa hovorí – „pomáhaj si človeče, aj Boh ti pomôže“..

Úplne postačí, ak spoločnými silami občania zostavia zoznam výrobkov s ponúkanou dvojakou kvalitou u nás a v zahraničí. Vyvesíme ho na jednu internetovú stránku s názvom „My nemáme dvojaké videnie“ alebo s ešte výstižnejším názvom „Nemám rád, keď mi klamú“.

A každý bude môcť zvážiť, či chce pchať svoje peniaze do vreciek europodvodníkom, alebo radšej kúpi výrobok, ktorý sa ho nesnaží takýmto primitívnym spôsobom okradnúť.

Elena   23.4.2019