„Stále nemáš jasno, čo Ďalej. A hlavne nevieš, ako naložiť s minulosťou v tebe. Zabudnúť sa ti nedarí – a ani to nejde. Nemožno zahodiť časť seba, ale musíš sa z tej časti presunúť do časti Súčasnosť.“
To je koincidencia spomenutá v blogu Srdcom 6. – no áno, konečne som nazbierala odvahu sa na ňu pozrieť. Zrejme každý z nás má vo vzťahu ku minulosti o čom uvažovať. Keď som tú koincidenciu videla po prvý raz, pripadalo mi, že je o prijatí minulosti. Dnes mi vyvolala nabádanie vykročiť.
A tak dnes o minulosti, súčasnosti, a trochu aj o budúcnosti uvažujem…
Včera…
Včerajší večer v hosteli po náročnom bratislavskom dni. O výhľad na Hrad z okna som sa s najmladšou dcérou podelila, neveriacky napísala – „to je tam tak teplo, že máš okná dokorán?“ Zahriala ma pri srdci tá otázka, zavoňala domovom. Som človek hôr, nie mesta…
Tri áziijské spolubývajúce vyrazili za zábavou do mesta. Ja som sa nedisciplinovane namiesto písania schúlila v posteli a dumala.
Minulosť…
Jasné že si lížem nejaké rany – tú najväčšiu som si včera jatrila.
- Iste, ak myslím na minulosť, môj syn mi chýba. Chýba mi, vždy mi bude chýbať. Hovorím o ňom s láskou a hrejivými spomienkami. Vďaka nemu sledujem rada veci o autistoch a ľuďoch s postihnutím a učím sa vidieť veci inak.
Videla som tento týždeň, čo všetko majú ľudia s postihnutím ako podporu vo vyspelých krajinách sveta – aké úžasné komunikačné pomôcky. A ako vďaka nim môžu ostatní vidieť, koľko schopností sa v nich skrýva, že sú to skvelí ľudia, ktorí bojujú s obrovskou nepriazňou osudu. A možno je to svojim spôsobom dar, lebo žijú často šťastnejšie než hromada tých zdravých, ktorí necítia vďačnosť, nie sú spokojní so životom a ani nežijú zmysluplne.
Stačí, keď si pozriete na youtube napríklad príbeh Stephanie. Je to obrovská bojovníčka.
https://www.youtube.com/watch?v=Krr4MXOZib4
- Ďalšou vecou, spojenou s minulosťou, je súdny spor vo veci usmrtenia môjho dieťaťa zdravotníkmi. Aj hovoriť o nečestnostiach odsúdenej páchateľky a nemocnice zvládam pokojne, čo ma predtým hnevalo – hlavne preto, že Zámer sveta im bije po prstoch teraz neúprosne, presviedča ma, že zlo sa nakoniec vždy potrestá samo.
Na odsúdenú páchateľku som poslala oznámenie súdu, požiadala som ešte minulý rok krajský súd v rámci zákona o obetiach o ochranu pred jej nehoráznymi výrokmi a aj sám OS i KS súd v rozsudku označil, že sa správala ľudsky i odborne neprimerane počas pojednávaní, tak som zvedavá, ako sa s týmto mojim oznámením vysporiada súd v rámci prehodnotenia jej podmienky.
A nemocnica? Ach, záhadne sa stratili moje pôrodné dokumentácie a synove popôrodné dokumentácie z troch nemocníc, ktoré žiadal znalec v rámci prešetrovania pôrodného pochybenia. Žeby UFO? Lenže zákon nemocniciam ukladá povinnosť dokumentáciu náležite archivovať 20 rokov, na UFO neverí, a na takúto záhadnú stratu dokumentácie pamätá označením marenie spravodlivosti (aj v tejto veci som minulý týždeň podala trestné oznámenie, sadzba je tam – ako tí z vás právne podkutí vedia – vysoká, laikom prezradím, že dokonca vyššia ako za usmrtenie môjho syna. Tomu sa hovorí „z blata do kaluže“, milí zdravotníci).
Poviem vám po stretnutí s ministrami, SLK, premiérom, že uvidím, čo sa zmení v prospech obetí. A ďakujem všetkým, ktorí nás matky OLP včera podporili svojimi hlasmi.
- Treťou vecou vo vzťahu ku minulosti je môj rozvod. Uzavrela som 26 rokov života, definitívne, lebo dávny príbeh o shaolinskej zrade mi pomohol ujasniť si, že zrada je pre mňa definitívna bodka, nikdy by som už nemohla takému človeku veriť. A Zámer sveta je v tomto smere mimoriadne promptný, pofúkal mi ranu zaslanou (ne)náhodnou informáciou – no ako sa to slušne povie – je skutočne umenie nájsť si takú partnerku…
Musím sa vyvarovať kliatby voči starej pijavici – stále ma to k tomu ťahá – včera ma pred tým nápadom vystríhal i šaman, je to pre mňa skúška. I ja to tak vnímam, beriem tú informáciu o nej, ktorú mi privial Zámer sveta, ako jeho pozitívne varovanie, aby som bola trpezlivá, pretože nie ja to tu riadim – a on sa postará. Aby som nebola príliš organizačný typ, potrebujem viac trpezlivosti.
Súčasnosť…
Pár uisťujúcich koincidencií mi včera nabiehalo – havran sedel pri Úrade vlády na trávniku, havran ma sprevádzal cestou od šamana, kam som podvečer zašla. A v Dúbravke cestou k šamanovi som našla nádherný srdiečkový kamienok. Drobný, snehobiely, krehký…
Keď vnímame koincidencie, sú ako míľniky pri ceste, že sme nezišli zo správneho smeru. Lebo správny smer je daný, no kráčať ním musíme sami. Boh nikoho z nás nezačne ťahať za rukáv „však poď, toto je pre Teba to pravé, pozri“… Netrestá a nesúdi, len sa díva sa, ako neviditeľná princezna Alica
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/09/15/kridla-5-boh-je-ako-princezna-alica/
Ten, kto riadi a rozhoduje, a prináša následky, je Zámer sveta.
Dnes…
Snažila som sa večer sprítomniť a radostniť predstavou, ako si spravím vlastnoručne šamanský bubon, čo pre mňa znamená veľa. No áno, môj nový kamoš dnes putuje so mnou z Bratislavy – a pozrite, aký úžasný labradorit má v sebe. Labradorit mám moc rada, nosím prívesok z neho i náramok. A teraz na šamanskom bubne mi žiari. A mimochodom, je to kameň, ktorý je úzko prepojený s minulosťou, dokonca s minulými životmi.
Zvuk bubna je najkrajšou hudbou, akú poznám. Som zvedavá, ako bude znieť môj bubon, no zistím to až zajtra, keď koža vyschne. Budúci týždeň ho pomaľujem (z toho mám strach, lebo ambiciózny plán nakresliť si naň havrana môže skončiť mojim sklamaním z výsledku).
Ešte ma čaká začiatkom mája delťácke stretnutie, a potom odídem do lesa. Môj bubon ma bude verne sprevádzať.
Elena 27.4.2019
P.S:: fotky sú moje, ako inak…
Celá debata | RSS tejto debaty