30! 2. – Naozaj vidieť. . .

 

Počuť kroky blížiace sa k môjmu pracovisku o šiestej ráno je neobvyklé, klienti tak skoro nechodia.

„Je tam jež, na ceste“ – to sa vrátilo moje najstaršie dieťa z cesty do svojej práce. Som hrdá, že moje deti sú súcitné a vnímajú utrpenie každej živej bytosti. A nelení sa im prejsť pár desiatok metrov späť a zavolať ma k ježkovi.

Ježko, živý ježko, uprostred cesty, schúlený zúfalo do klbiečka,  jeho jedinej chabej obrany v dnešnom desivo krutom svete mesta. A tak sa stalo, že som ráno o šiestej kráčala ulicou popri mojom pracovisku s pichľavým klbkom na igelitke od domu k domu – ktorý z nich má nekosenú trávu? Tam by sa mal dobre. No trávniky boli vysekanú nakrátko.

Bezradne som zastala. Kam s ním? No Osud bol k ježkovi priaznivý, pán prechádzajúci popri mne na bicykli sa po chvíli vrátil a ponúkol sa odniesť ježka do „Kúpeľov“, lokality za Revúcou, kde je príroda.  Aj to hneď spravil.

Ježko má skrátka dobrého anjela strážneho…

Povedzte, nebol to dobrý začiatok dňa, v ktorom začíname vzdelávanie o súcite?

 

Ani jeho pokračovanie nebolo horšie. Cestou z obedňajšej prestávky som poslúchla tichý hlások intuície, a na vzdelávanie som dorazila s novou knihou Brené Brown s názvom Čeliť divočine. Je moc zaujímavá, ale ktorá z jej kníh nebola?

O súcite hovorí, popri inom, pravdaže – to je pre mňa hlavná téma dneška aj zajtrajška, vzhľadom na to vzdelávanie.

I o dôvere, ako dôverovať iným či sami sebe – súhlasím s jej názorom. Aj ja si myslím, že dôverovať možno len človeku, ktorý je „s pevným chrbtom, mäkkým hrudníkom a divokým srdcom“ – reálne spoľahlivý a dostatočne integrovaný, no zraniteľný, láskavý, schopný robiť správne veci namiesto ľahkých, rýchlych a zábavných.

Tiež o tom kniha píše, ako je pre nás dôležité patriť niekam, nie zapadnúť niekam – zapadneme, ak sme takí ako ostatní a je im pritom jedno, či tam sme, patríme niekam, ak nás prijímajú takých, akí sme a je pre nich naša prítomnosť dôležitá. Je skrátka rozdiel, či sme niekde len preto, že prekonávame strach z osamelosti, alebo či sme tam preto, že sme naozaj videní a prijímaní

 

Hm, súcit je veľká téma. A hej, mám súcit so sebou, doanalyzujem tému nabudúce, som unavená a beztak sa zajtra ešte k téme dozviem hŕbu zaujímavých  vecí…

 

 

Elena   3.7.2019

 

 

 

 

Čas spravodlivosti 2. – Lekári vyzývajú vakcinovať zasa raz. . .

04.09.2026

Vraj lekári tlačia vládu do očkovacej kampane zasa raz v iniciatíve Lekári nahlas. Takýto článok sa objavil https://www.hlavnydennik.sk/2026/09/03/covidove-sialenstvo-sa-vracia-lekari-tlacia-vladu-do-dalsej-ockovacej-kampane Vraj „vláda SR musí proaktívne pracovať na zvýšení zaočkovanosti na Slovensku. Aktuálne je to dôležité najmä v prípade COVID-19 a chrípky, a [...]

Only you 2. – Vidieť naozaj. . .

03.09.2026

V úsvite dnešného skorého rána sa nebom tiahli tmavomodré oblaky a popŕchalo. No na obzore sa temnotou prebíjala červenoružová žiara. Slnko vyjde, povedala som si, videla som ho srdcom. A vyšlo. Vidieť naozaj znamená vidieť srdcom. Málokedy v blogu poodtiahnem záves k tomu čo ma zaujíma naozaj za dymom politických tém. Ale dnes je taký deň. Príbeh mamy, ktorej sa [...]

Čas spravodlivosti 1. – Vrana k vrane. . .

03.09.2026

Neviem či ste si po najnovších slovách Zelenského nepoložili otázku, čo v spolku s takými indivíduami ako on robíme. Vyhráža sa najnovšie útokmi na civilné lietadlá. Ruské síce, povedali by podaktorí – ale to predsa nie je nijaký argument. Útočiť na civilistov je i vo vojne vojnový zločin. A ak to tento primitív vyhlasuje verejne, čo asi môžete od neho a jeho [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,500
Celková čítanosť: 12477189x
Priemerná čítanosť článkov: 3565x

Kategórie

Archív