otvorene

Prosím, všetci, kto ste poznali môjho syna Robka, venujte mu tichú spomienku –

tieto slová napísala v závere svojho listu Jana Fakačová.

Je jednou z matiek, ktoré sa postupne pridávajú ku matkám Otvoreného listu premiérovi. Pribúda pomníkov na cintorínoch. Pribúda u nás ľudí, ktorí žialia za svojimi blízkymi, mŕtvymi v dôsledku pochybenia lekárov.

Dnes prinášam príbeh pani Jany a jej syna Robka.

Matka, ktorá sa rozhodla bojovať za spravodlivosť…

Môj syn Robko mal 44 rokov. V košickom kardiocentre pri vyšetrení srdca zomrel na operačnom stole, keď mu vstrekli kontrastnú látku. V tom momente bol mŕtvy.

Písala som na úrad pre dohľad a žiadala som ich, aby mi aspoň po roku dali vedieť, čo sa tam vlastne stalo, ich odpoveď bola, že postup pri takomto vyšetrení bol dodržaný. To je síce možné, ale už ten postup, že ho tam vôbec poslali v jeho zdravotnom stave, je zlý. V žiadnom prípade nemal absolvovať toto vyšetrenie s nedoliečeným zápalom srdcového svalu! Ten lekár, ktorý ho na toto vyšetrenie poslal, ho podľa mňa poslal na istú smrť.

Popíšem celý priebeh, ako to bolo :

21.8.2017 bol synko u mňa, nakoľko som mala meniny. Bol živý, zdravý, veselý – a rozlúčili sme sa, že ide pokračovať v búraní kuchyne na dome, ktorý vlastnil. V tom týždni musel chytiť chrípku, ale keďže chcel tie práce na kuchyni spraviť, zrejme tú chrípku prechodil. Aj cítil, že mu nie je dobre, tak vraj ležal. Keby bol ostal doma, tak by som to bola vedela. lebo sme chceli ísť k nemu, že ako to spravil, ale to mi už volala jeho priateľka, že „Robko je v Rožňavskej nemocnici, lebo cestou v aute mu prišlo viackrát zle a mal vysokú teplotu“.

Hospitalizovali ho v rožňavskej nemocnici, s diagnózou zápal srdcového svalu. Nasadili mu liečbu, a za týždeň v nemocnici sa mu stav rapídne zlepšoval, keby neboli vymysleli prevoz do Košíc a vyšetrenie kontrastnou látkou, tak by sa bol z toho dostal.

Previezli ho 3.9.2017 do Košíc, všetky vyšetrenia mal až do poslednej minúty dobré. Ešte 5.9.2017 bol na echu srdca – a výsledky boli dobré. To bolo okolo 11. hodiny a o 13,51 po vpichnutí kontrastnej látky dostal šok a zomrel. Nepomohlo ani oživovanie, ale to tiež neviem, či boli na takéto niečo pripravení, lebo ako píšu – oživovať ho začali po 4 minútach, čo sa mi zdá veľmi dlho, hoci nie som lekár.

Teraz píšem už tretí list, čo sa neviem dostať k zdravotnej karte, ak tam už nepovyberali veci, ktoré sa im nehodia. Keby som bola vedela, že je chorý, tak by som ho v žiadnom prípade nebola do tej Rožňavy pustila a bol by žil, lebo tu by ho nikto na také vyšetrenie neposlal.

Som nešťastná, zúfalá matka, ktorá prišla o syna  vinou lekárov a chcem bojovať, aby sa takéto veci nestávali, lebo úrad pre dohľad je obhajca lekárov a nie pacientov. Ich veľkou obhajobou bolo, že syn je dospelý a tento zákrok podpísal…. toto je tiež alibizmus, ktorý treba zrušiť… Keby mu bol lekár povedal, že ho idú zabiť, tak to určite nepodpíše.

Veď lekár sa na Vás ani nepozrie – a už vám pchá papier aby ste podpísali to, čo on robí /nerobí/ a potom vám povedia, že ste boli informovaní???!!!! Viem podľa seba, že lekárka sa na mňa často ani nepozrie, ťuká do počítača, dá mi podpísať papier a doma si prečítam, aký mám tlak, ktorý mi nikdy nemeria …

Pani Jana zápasí s bolesťou, hnevom, smútkom zo straty syna. A hlavne s postupmi úradov. Nie je jednoduché bojovať za spravodlivosť na Slovensku – bez peňazí, bez právnych vedomostí, bez podpory.

No ona za spravodlivosťou aj v tých neľahkých podmienkach vykročila.

Záverom…

Je namieste otázka, či informovaný súhlas je u nás skutočne informovaný. Či lekári venujú dostatok času a energie tomu, aby nám naozaj vysvetlili postupy a ich možné riziká.

Aby sme sa naozaj vedeli správne a pre seba bezpečne rozhodnúť o tom, či chceme nejaký zákrok, nejaké vyšetrenie.

Verím pani Jane, že ak by jej syn bol informovaný o možnom riziku smrti pri tom vyšetrení, tak by žiadny súhlas k nemu zrejme nedal. To už, žiaľ, od neho nezistíme. Zomrel pri vyšetrení.

Zato my si môžeme položiť otázku – podpisujem lekárom tie papiere, ktoré mi podstrkávajú, naozaj dostatočne informovaný?

Kto a ako ochráni pacientov, aby boli pred každým zákrokom skutočne pravdivo informovaní o jeho možných rizikách?

Elena 12.9.2019