otvorene

Štekot líšky sa rozliehal v temnote prednohorského lesa na svahu pod bytovkou, keď som pred chvíľou vešala vypratú bielizeň. Mesiac pôsobil úplne rozmazane, akoby presvital hustou hmlou. Vzduch bol ostro chladný – a tak mi teraz ako malý zázrak pripadá teplučko postele. Vládne ticho – dievčatá vyrazili do kina do Revúcej.  A tak uvažujem o kadečom – o niečo z toho sa s vami podelím.

Spomienkovo…

Je zaujímavé nazerať cez plece sám sebe do minulosti. Objavila som nedávno pri triedení časopisov malý fialový fascikel, odložila som si doň kedysi dávno kadečo – vyťahujem teraz veci z neho a spomínam. Dve rozpísané poviedky. Jednu z nich o chlapcovi a dúhe si pamätám, druhá mi vyšumela zo spomienok úplne. Pár mojich básní, aj nejaké citáty z prečítaných kníh, ktoré ma oslovili – s odstupom času a skúseností im viac rozumiem.

Dám nejaký z nich? Pasternak o tom, že „je v živote dôležitejšie strácať ako získavať“. No, je to tak – oveľa viac nás zmení práve to, čo stratíme, ako to, čo získame. Dnes už aj chápem, že prečo.

A z knihy Slepci je tam myšlienka, že „milovať znamená naozaj vidieť“. Zapátrala som na internete, čo to vôbec bolo za knihu. Nuž, Maeterlinck. A hej, s citátom súhlasím i dnes – akurát škoda, že až časom zmúdrieme natoľko, že pochopíme, čo to znamená „naozaj vidieť“. Už by som sa nepostavila vedľa človeka, ktorý ma nevidí naozaj – pretože nie je dôležitý výzor, vek, minulosť človeka, majetok, vzdelanie –  zdá sa mi najdôležitejšie zo všetkého, aby nás ten druhý naozaj videl. Naozaj vidieť je zo všetkého najviac.

Aktuálne…

O Gottovom pohrebe uvažujem. Teda ani nie o pohrebe, ako o tom, čo spustila jeho smrť. Ako svorka supov sa vrhli podaktoré médiá na publikovanie „faktov o smrti“ speváka Karla Gotta. Namiesto analýzy úspechov a jeho speváckej cesty sa rozbehla medializácia v štýle popisovania jeho niekdajších mileneckých avantúr, vyjadrení podaktorých bývalých mileniek, a podobných naozaj po smrti 80-ročného človeka podstatných faktov. Uvedomujete si vôbec, že ten človek mal manželku a deti? To skutočne takto sa s ním chcete lúčiť, vypisovaním a čítaním kadejakých sprostostí? Azda by ste chceli, aby o vás po smrti vypisovali médiá o tom, s kým všetkým ste sa vyspali? Ako by sa to asi páčilo vašim deťom – keď neberiete ohľad na tie Gottove dcéry?

Viem, média píšu len to, čo ľudia čítajú… Zvážte preto, prosím vás, či nebudete podobné články ignorovať – lebo médiá píšu len to, čo ľudia chcú čítať. Ignorovanie takýchto článkov by im zrejme určilo hranice. Nie, podľa mňa toto nie je dôstojné vypisovať po Gottovej smrti.

Čítala som v situácii, keď sa uvažovalo o štátnom pohrebe, peknú myšlienku mojej českej konštelatérskej kolegyne – že by mali byť pohreby nielen štátne, ale i národné. A že taký národný pohreb by mal mať človek, ktorého si národ naozaj vážil a miloval. Pokladám to za výborný nápad. Ukázala by sa pravda o „elite nášho národa“. Nože, Slováci, koľko takých národných pohrebov by sme my vystrojili? Ja osobne si viem predstaviť tri – nebudem osobnosti samozrejme menovať, lebo to nie je teraz podstatné. Podstatné je, že zomrel človek, ktorý naozaj bol jednou z veľkých legiend epochy.

Budúcnosť…

Október je pre mňa mesiacom budúcnosti z dvoch uhlov pohľadu, nejdem analyzovať ani jeden. Na prvý sa budem len dívať, je to v rukách Zámeru sveta – a druhý, môj, už sa konštelačne skladá, postupne to prijímam a upokojujem sa. Práve mi došlo, čo ma zbavuje strachu – „dotyk cez hranicu času“. Viac o tom neprezradím, pozrime sa radšej na zajtrajšok.

Pohľad do krátkodobej budúcnosti hovorí, že vývrtka počasia pokazila zajtrajšiu revúcku „Hubertku“. Škoda, po prvý raz od jej vzniku má zajtra liať, moja najmladšia dcéra tam mala jazdiť, a ja s najstaršou dcérou sme chceli ísť zažiť tú úžasnú atmosféru. Aj by som im skúsila šamansky poprosiť Zámer sveta o pekné počasie, ale predvčerom som posielala balíčky energie našej chorej mačke Murke, až kým som neskončila s ťažkým zápalom priedušiek a ATB. Hoci energia sa vrátila a ťažkosti zmizli, ATB beriem. Nebudem riskovať teraz ďalší prepad energie. Teším sa aj na nedeľňajšiu popradskú konštelačku.

Záverom…

Len tak, mimochodom – ako sa v nás prelína to minulé, prítomné i budúce…

Elena 4.10.2019