Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

Troška 7. – Ľudia sa konečne pohli správnym smerom. . .

04.02.2026

Mám na mysli ľudí v Česku, tí sa pohli správnym smerom. No a aby sme k omylu nedošli, nie postávanie davu na námestí mám na mysli. Konečne pohnutie sa ľudí je podľa mňa včerajší dav ľudí v Litoměřiciach Vajíčka létala, megafon burácel. Utýraná kočka přivedla lidi do ulic i na venkov – Litoměřický deník Demonstranti se vybavili megafonem, skandovali, [...]

Troška 6. – Kto je páchateľ, prosím pekne?

04.02.2026

Troška spravodlivosti by to chcelo v tomto štáte zaviesť, nie? Ľubo s manželkou sa dočkali na súde prekvapenia. Skutočne podivný príbeh je to – teraz vám ho rozpoviem. Neverila som vlastným očiam, keď som to čítala včera ráno. Príbeh začal kdesi tu – Ľubovi s Dankou zomrela dcérka Ninka v nemocnici. Prváčka Ninka dostala obyčajnú črevnú chrípku. Po [...]

Troška 5. – Jablká nepadajú ďaleko od stromu. . .

03.02.2026

Nasnežilo u nás. Dívala som sa z okna v skorom ráne a po tvári mi tiekli slzy. Bielo-biely svet vyzeral rozprávkovo a čisto. Neviem čo povedať, keď vidím tvoje slzy, plačeš tak zriedkavo, povedal Zámer sveta bezradne. Plakať ma môžu vidieť len tí, ktorým dôverujem, odsekla som mu, čiže nikto. Prestala som ho počúvať, až keď ma za plecia zatriasol zaregistrovala som [...]

Jozef Mikloško

Doba je vyeskalovaná. Incident na škole je signálom pre dospelých, vyhlásil Jozej Mikloško

04.02.2026 20:25

Je naivné myslieť si, že sa konfliktom úplne vyhneme, povedal Mikloško.

Pásmo Gazy

Krviprelievanie v Gaze pokračuje. Izraelské útoky zabili 24 ľudí vrátane zdravotníka

04.02.2026 20:11

Armáda vyhlásila, že útoky spustila po tom, ako „teroristi v stredu spustili paľbu na vojakov“.

babiš

Babišova vláda prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery

04.02.2026 20:05

Za vyslovenie nedôvery bolo podľa prepočtu TASR 84 poslancov.

Marco Rubio

„Buď to, alebo nič“. Plánované rokovania s Iránom padli, USA odmietli požiadavky Teheránu

04.02.2026 19:45

Povedali sme im, že buď to, alebo nič, a oni odpovedali: 'Dobre, tak nič'.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,319
Celková čítanosť: 11505434x
Priemerná čítanosť článkov: 3467x

Kategórie

Archív