Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

To je tak 6. – Zázrak v slovenskom zdravotníctve. . .

14.05.2026

Chceli by ste zarobiť milión eur mesačne? Prezradím vám teraz ako na to. Mali sme v zdravotníctve málo ľudí? Možno už nebudeme mať, poviem vám – len čo si prečítate ako sa tam dá mesačne zarobiť bezmála milión eur, určite nad tým pouvažujú viacerí. Nie je to žiadny výmysel. Príspevok o tom je Vedľajšie úväzky | Takmer tritisíc lekárov pracuje aspoň na [...]

Ťuk 3. – I ja za ním plačem. ..

14.05.2026

Náš obraz sveta sa vždy spája s určitými miestami, vecami, ľuďmi. Ak ich zrazu niet, akoby nejaký jeho pilier chýbal. V mojom svete pri slove Poprad plávajú slová vraní park, Tatry a Christiania. Vraní park v jeho pôvodnej čarovnej podobe už niet, sú z neho len malé úlomky. Tatry, ach Tatry – boli ste tam niekedy v posledných rokoch? Ukradli nám ich čarokrásnu [...]

To je tak 5. – Neprajníci sú v tom Česku. . .

13.05.2026

Článok o tom, ako sa správal istý návštevník v ZOO v Brne, priniesli i naše médiá Samozrejme cenzurovanú Zo zoo v Brne: Muž zdolal zábranu a útočil na zviera! Aspoň že správy priniesli reálnu verziu https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/1030022-otrasne-video-zo-zoo-muz-napadol-vzacne-zviera-na-socialnych-sietach-to-vyvolalo-burku V diskusiách v médiách jeho správanie kopa [...]

fico merz

Merzova návšteva? Berlín schladil Ficove slová: Kancelár cestu na Slovensko ani neplánoval

14.05.2026 20:52

Nemecký kancelár slovenského premiéra kritizoval za cestu do Moskvy.

Vysne Nemecke  8

V slovenskej obci pri Užhorode vedeli o útokoch len z médií. Vo Vyšnom Nemeckom je dopyt po domoch, už nie sú žiadne na predaj

14.05.2026 20:36

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj.

Karol Chmel

Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov

14.05.2026 20:10

Posledná rozlúčka s ním bude 22. mája v bratislavskom krematóriu.

10 madar s dronom

Veliteľ „Maďar“ Brovdi má plán, ako zlomiť ruskú armádu: Desať zásahov mesačne môže všetko zmeniť

14.05.2026 19:50

Brovdi je presvedčený, že na naplnenie cieľa „Štandard 10“ nie je potrebné zapojiť ďalšie prostriedky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,406
Celková čítanosť: 12016644x
Priemerná čítanosť článkov: 3528x

Kategórie

Archív