otvorene

Utiekli by ste s hrôzou, ak by ste vedeli, kto niekedy sedel vedľa vás v autobuse, lietadle, alebo vlaku – napísal vo svojej knihe kedysi expert na ochranu VIP osôb Gavin de Becker. No áno, zrúdy nemajú napísané na čele, čo sú.

A niekto z vás dokonca vedľa zrúdy žije.

Dnes k tejto téme poviem viac.

A hej, na jedného úchyla sa zameriavam konkrétne, pravdaže. Cielene, budem preto naozaj kruto detailná. Tento blog je prípravou na ten nasledujúci – otvorene hovorím –  jemné dušičky, nečítajte.

Teda, neodpoviem na otázku, koľko úchylov tu máme…

Odpoveď nie je jednoduchá, lebo potrebujeme definovať, kto je to úchylák.

Sadistický vrah?

Alebo je úchylák aj pedofil, ktorý znásilní dieťa?

Muž, ktorý mláti tehotnú ženu, či znásilní ženu?

Ten, kto brutálne utýra zviera?

Kto je podľa vás úchylák?

Je to odlišnosť od normy danej spoločnosťou alebo od toho, čo my sami vo svojom svete pokladáme za správne?

Žiaľ, vychádzame z normy spoločnosti, ktorú neriadia tí najinteligentnejší.

To tvrdia i zahraničné psychologické výskumy. Lebo kým inteligentný uvažuje nad alternatívami, hlupák vidí iba jednu možnosť a hrnie sa ju realizovať a tým sa dostane dopredu aktívne.

Naivne – neodborne nám práve takí ľudia zrušili trest smrti. A naivne – neodborne tárajú, že sú všetci ľudia dobrí, len v nich to dobro musíme hľadať. Nuž, v niektorých ho môžete hľadať, kým peklo zmrzne. Z anetického psychopata nevydolujete ani omrvinku súcitu.  Prefackať aspoň trochu by naivných mohol článok, v ktorom hovorí ďalší z našich sériových vrahov

„dokázali mu pät obetí, ktoré skončili v lese zahrabané v lístí, no on dodnes chladnokrvne žartuje – ak budem chcieť, pošlem policajtov vykopať ďalšie“.

To len aby ste boli v obraze, ako sa niektoré typy v base napravia. On sám priznáva, že „lovci“ nepoznajú súcit.

http://www.vazen.sk/seriovy_vrah_varuje_zeny

Keby vrah vyzeral ako vrah…

Maskujú sa ako milý a komunikatívny,  správaním pre laika nenápadný človek. Keby sériový vrah vyzeral na prvý pohľad ako vrah, nikoho by nenalákal kamsi so sebou. Riziká v ich komunikácii odhalí expert, „počuje“ ich spôsob myslenia v nej, ale bežný človek nie. A tak nám tu úchyli všetkého druhu vystrájajú kadečo.

Teraz pritvrdím…

Čo stváral sadistický vrah typu Štefan Svitek?

To bol náš posledný na smrť odsúdený – zavraždil svoju tehotnú ženu, dve malé dcéry – dievčatká mali 4 a 6 rokov, všetky znásilnil opakovane, vypitval a rozhádzal po byte ich orgány. Byt bol zaliaty krvou. Dokonca vybral z brucha matky a rozpáral i svoje ešte nenarodené dieťa a zaživa ho rozrezal.

Tu nájdete aj fotoprílohy, len si dobre zvážte, či ich chcete vidieť.

https://refresher.sk/42595-Stefan-Svitek-V-navale-zurivosti-rozrezal-a-vypitval-svoju-manzelku-aj-malolete-dcery-a-vnutorne-organy-rozhadzal-po-dome

Je podľa mňa naivno-neodborné hľadať v takom čine akúkoľvek poľahčujúcu okolnosť – chudáčik, vyrastal s otcom alkoholikom a mal ťažké detstvo. Je to hlúpa racionalizácia. Keby každý, kto žil ako dieťa s otcom alkoholikom, mal vystrájať takéto veci, tak by sme otcov alkoholikov mali preventívne eutanazovať či aspoň kastrovať, aby žiadne deti nemali.

Lenže nie každý, kto žil s otcom alkoholikom je takouto zrúdou.

V skutočnosti sa Svitekov vývin krivil odmala. Týral brutálne zvieratá, vyhľadával sex s dobytkom, mal bohatú kriminálnu anamnézu.  To je to, čo sa vám snažím vysvetliť, že nemožno stavať dobrý dom na zlých základoch.

Som za eutanáziu. Prekvapivá zmena postoja – povedia si tí, ktorí môj blog čítajú už dlhšie. Nie, kdeže – odpovedám. Som kategoricky a neodkloniteľne proti eutanázii starých a chorých, proti eutanazovaniu detí s postihnutím. Ale kedykoľvek a bez zaváhania zdvihnem ruku za eutanazovanie úchylov všetkého druhu – popri vrahoch aj pedofilov, ktorí znásilnili alebo týrali dieťa, či ľudí opakovane brutálne týrajúcich zvieratá. Moja hranica je ešte širšia, ale zostaňme pri tomto. Hej, je to zjednodušená predstava, že sa tým zbavíme zla okolo nás, no niekedy mi je zúfalo z toho, čo dokážu robiť ľudské bytosti.

Anetická psychopatia – jedinec bez svedomia a súcitu – je pre mňa hranica, pri ktorej od človeka nemôžeme čakať nič dobré, a ak by mal žiť, tak len za dobre stráženým plotom zariadenia pre jemu podobných.

No, a teraz čakajte na môj nasledujúci blog. Možno už v tejto chvíli viete – a možno ešte  stále nie, o kom bude.

Elena 16.5.2020