Ach, ľudia, v Pentagone som dnes bola. Poviem vám o tom niečo. Dodám pár slov aj o tom, že ľudia sú rôzni – o kadečom nás presviedčajú. Poviem o jednom konkrétnom človeku, ktorý – no veď sa dočítate…
V Pentagone som dnes bola…
Pravdaže nie v tom známom americkom, ani v tom povestnom drogovom bratislavskom, ale v banskobystrickom. Volajú tak Krajské riaditeľstvo PZ, ako ma poučila pani, ktorá mi tam pomáhala dôjsť cez tie rozkopané uličky.
Za matky Otvoreného listu premiérovi SR môžem povedať, že ľudia z Ministerstva vnútra SR urobili v priebehu posledného roka veľký kus práce. Preverovali prípady prešetrovania obetí pochybení lekárov – správnosť postupu policajtov a vyšetrovateľov. Nešlo nám o nejaké trestanie policajtov či vyšetrovateľov za prípadné pochybenie, ale o to, aby sme poukázali a spoločne pomenovali nevhodné postupy v praxi, a aby sa v budúcnosti také veci nestávali.
Zavádzajú špecialistov, ktorí sa budú tomuto typu prípadov venovať a budú špeciálne vyškolení. Vypracovali aj metodiku postupu pre svojich ľudí v praxi – a bude doplnený i zákon o mimoriadne zraniteľných obetiach.
Je to naozaj krok ku zlepšeniu situácie v praxi. Veľké ďakujem im patrí.
A stačilo k tomu, že sa na ministerstve našli ľudia, ktorí mali trochu dobrej vôle, odbornosti v prístupe a ľudskosti.
Ľudia sú rôzni – o kadečom nás presviedčajú…
Sú takí, pri ktorých začíname veriť, že svet je plný špiny a nečestnosti. Ale i takí, pri ktorých veríme, že vo svete dobro nezomiera, sa nájdu.
Dnes vám poviem o človeku, ktorý je na pravom mieste. Dáva do svojej práce srdce – a je to vidieť. Je to právnička.
No hej, sú takí právnici, ktorých biť po hlave panvicou 23 hodín z 24 denne by bolo málo, aby sa začali správať čestne a rešpektovali zákony a profesijnú etiku, aj ľudskú morálku. Ale sú aj takí, ktorí naozaj stoja na strane práva a nie „ľáva“.
Spomenula som ju už v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/05/14/draci-dych-8-pani-anna-a/
kde som písala o pani Anne, ktorá po manželovej smrti za spravodlivosť bojuje viac ako štvrťstoročie. Áno, skutočne po smrti manžela bojuje už viac ako 25 rokov za spravodlivosť.
V závere blogu som napísala, že
P. S.: Ach, áno, tú jej právničku poznám aj ja. Napísala som vám kedysi v blogu, že by som si ako právnika nikdy nezvolila nečestného človeka…
No áno, je to aj moja právnička. Bola i dnes s nami – Simonkinou mamou Nataškou a so mnou v tom Pentagone. Bola s nami aj na stretnutiach u ministrov, u ombudsmaniek. Naozaj výdatne svojimi múdrymi nápadmi, podnetmi a aktivitou prispela k tomu, že tí, ktorých pochybenia lekárov zasiahnu v budúcnosti, budú mať aspoň trochu ľahšiu cestu ku spravodlivosti.
Ďakujem.
Elena 16.6.2020
Celá debata | RSS tejto debaty