Drobný uzlíček, s čuprinkou tmavých vlnitých vlasov. Schúlený v banskobystrickom inkubátore. Malý bojovník, prechádzajúci výmoľmi na ceste života s odvahou. Dieťa, o ktorom lekári presne vedeli, kedy prišiel do čakárne. Jeho krik – mama, ajajaj, pomoc, pomoc, poď, poď, tatata, ty, ty, ty – bol neprepočuteľný. Chlapec, vysoký a štíhly, s intenzívne […]

Prednohorskou krajinou sa práve ženie búrka. Jej rev sa približuje a dážď šumí podchvíľou prudšie či menej prudko. Vynorila sa mi v pamäti spomienka na jednu chvíľu minulotýždňového podvečera. Na balkóne som polievala kvety. Na krajinu sadala tma. V šere sa odrážali na oblohe nad kopcom dva perlovobiele oblaky. Žiarili, nechápala som odkiaľ sa to svetlo berie – […]

Príbeh o eutanazovaní priniesla Markíza predvčerom večer. Nevidela som ho, televíziu sledujem málokedy. Podľa fb vyjadrení bol to dojímavý príbeh muža, ktorý vážne ochorel a postupne strácal hybnosť v rámci ASL. A všetci odušu vypisovali, ako je potrebné eutanazovať… Nuž, tichý hlások vo mne zapracoval – vytiahne ktosi iniciatívne návrh na zavedenie […]

Mŕtvi i kopy ranených, obrovské škody – to je výsledok tornáda a supercelly v Českej republike. Koľko škôd ešte počasie v tomto roku napácha? Dokedy sa budeme zmenám počasia len hlúpo prizerať? Úprimne súcitím s tými, ktorých postihli prudké búrky a tornáda v tomto týždni v Česku i v Poľsku. Veľmi ma potešilo, že aj mnoho iných ľudí reaguje podobne – […]

Ako eidetik sa rada dívam na oblaky a zachytávam ich príbehy. V kombinácii s mojou pochabo romantickou povahou sú pre mňa zdrojom zábavy kedykoľvek a kdekoľvek. I pri vešaní vypratých vecí na balkóne… V skorom ráne včerajška bola obloha bezoblačná, no popoludní sa nebom preháňali drobné páperové obláčiky, potom oblaky biele a huňaté, a postupne sa prihnali i […]

Za oknom v šere rána ticho spievajú vtáci. Šedastomodrá obloha svitaním čoskoro zbledne, a potom sa náhle rozžiari slnkom. Možno, lebo pršalo väčšinu noci povedala som si – a veru vyšlo, jeho prvé lúče už zlátia krajinu. Bretku mi namiesto Havranej doliny Zámer sveta opakovane prisúval – nakoniec tam i čarokrásne modré vážky vytiahol – ale odolala […]

Ak k tebe niečo má prísť, no tak je to na ceste… – povedala som si včera. Lebo Zámer sveta ma zasypal toľkými koincidenciami, až som neverila… To si povedala pravdivo, veľmi veľmi správne – smial sa Zámer sveta úplne bláznivo, pochabo, nespútane. „Hej, hej, čo k Tebe patrí, to k tebe jednoducho ide, tak to je“ dodal po chvíli. No až takú […]

Kvapky dažďa hlasno klopkali ešte pred chvíľou na okennú rímsu. Ale dopršalo náhle – a slnečné lúče rozžiarili svet. Okenné sklá sú ešte plné potôčikov, no tie sa dúhovo ligocú, A v takej chvíli vnímame veľmi silne krehkú krásu dňa. Belasá obloha sa teraz podvečer rozžiarila, hoci dážď a chladné počasie počas dňa vládli a mne skrížili plány […]

Uvažovali ste niekedy o hraniciach – o zvláštnostiach hraníc? Nie medzištátnych, ale tých našich vlastných? Ja o nich uvažujem práve v tejto chvíli. Hranice sú rôzne. Niektoré sú dané formálne, iné zasa nami samými stanovené. Sú okolo nás, i v nás, i o nás. Môžu byť pružné, priestupné, ale i pevné a hrubé ako múry hradu. Na čo sú nám hranice dobré? […]

No hej, ak som nedávno písala, že nedávam druhé šance, celkom pravda to nie je. Občas urobím výnimku. Tento blog i to, čo s ním súvisí, je darček môjmu synovi – to vykročenie je pre neho i za neho. Uskutočním volanie Veľkého príbehu. Preto dnes vám umožním nazrieť mi trochu pod kožu tak naozaj… Nepoznám nikoho, kto by bol natoľko pochabý snílek […]