Dorozvodované?“ opýtal som sa, pozorne sa na ňu dívajúc. Prikývla. „Áno, konečne. Nechcem byť nijako spojená s človekom, ktorý sa voči mne správal nečestne. Spával so mnou, a zároveň i s tou fľandrou – do poslednej chvíle klamal, že s ňou nič nemá. Obviňujem sa, že som neprehliadla jeho klamstvá už dávno. Delila som sa s ním o všetko, čo som mala, […]

Po dočítaní predchádzajúceho príbehu som dostal chuť na šálku horúceho čaju. Doma som mal len zelený čaj, a tak som sa rozhodol zájsť nakúpiť. Beztak chladnička zívala prázdnotou. O pol hodiny som už vykladal nákup. A chvíľu na to sa vzduchom niesla bazovo-citrónová vôňa. Zvláštne, ako dokázala presvetliť môj byt, zmäkčiť jeho strohé kontúry a navodiť […]

„Postáva tam v kúte s úsmevom ako starý zmaľovaný klaun, povedala mi prostoreko kolegyňa, ktorá do predajne Tristotri šmejdov zašla nakupovať. Nezaujíma ma to.“ Potriasla hlavou, vlasy sa jej ligotali medeným odtieňom. „Možno je ten úsmev hraný, a možno je naozaj taká tupá, že ešte stále nepochopila pravdu. Lebo ak s niekým žijete 26 rokov, máte spolu […]

Stál som pri kuchynskom okne a popíjal som čaj. Bazovo-citrónový, ako inak. Je naozaj skvelý. Uvažoval som o dnešnom rozhovore s mojou najobľúbenejšou pacientkou. Chcel som sa pustiť do čítania ďalšieho z jej príbehov, zbieral som na to sily. Skutočne klesla tak prudko morálka spoločnosti? Dnes pribúda ľudí bez morálnych zábran, povedala. Nemyslím si, že je […]

Sedela v kresle a lúče zapadajúceho slnka jej do vlasov hádzali odlesky farby tmavého zlata. Dívala sa tíško ako zalievam čaj. Bazovo-citrónový, jej obľúbený – viem, veď preto som ho dnes cestou do práce kúpil. Rovno štyri balenia. Svoje analýzy si strčte niekam, nikdy som nebol analyticky orientovaný. Aj med a malinový sirup som kúpil – bol som jednoducho […]

Bola bystrá, vedela poskladať fakty dokopy. Upíjal som čaj a v mysli som jej analýze prikyvoval. Súhlasil som s ňou nielen ako človek – mal som na to rovnaký názor – ale i ako odborník. A bol som moc rád, že sa trochu rozhovorila. Asi som to však zakríkol, lebo náhle zatíchla. „Ako je to teraz?“ zadíval som sa na ňu skúmavo. Pozrela na mňa zamyslene. […]

Prišla dve minúty pred šestnástou. Citrónovo žltý šál jej vial vo vetre. Kým vstúpila od čakárne, rozvoniaval už ambulanciou v dvoch šálkach bazovo-citrónový čaj. „Dobrý deň“ zastala váhavo vo dverách. „Vitajte, poďte, sadnite si – prosím“ postavil som pred ňu šálku pariaceho sa čaju. Poďakovala, privoňala k nemu. Keď sklonila hlavu k šálke, […]

Keď som sa vrátil ku čítaniu, zistil som, že rozčítaný text zostal na kuchynskom stole. Chcel som zájsť preň, no padol mi zrak na ďalšiu časť príbehu – a už som ho nevedel odtrhnúť… Už som si ťa našla… …Automaticky som vytiahla z komory igelitovú tašku, a potom ešte jednu. Položila som ich na kuchynský stôl. Uhládzala som ich povrch […]

Začítal som sa do príbehu. Jeho celý nadpis bol O krave Karole, ktorá mala aj číslo… Karola bola krava. Nie, nemala štyri nohy, rohy, ani chvost a nedávala mlieko. Napriek tomu to bola ozajstná krava (nech vás ten minulý čas nemýli, nič sa na tom do dnešných čias nezmenilo). Mala mobil, facebook, aj ten spomenutý Pokec – a ešte stále aj prácu, […]

Sedel som v kresle a popíjal pomaly chladnúci čaj. Cítil som sa fajn. Je to zvláštny pocit, keď sa psychiater cíti fajn, poviem vám. Zasmial som sa. „Tak to určite nebude také zlé s tým vašim zbláznením, obvykle ľudia v takej situácii nemajú na svoj stav kritický náhľad.“ Oči jej zažiarili. „No veď nemám. Píšem, a hodlám to uverejniť.“ Rozosmiala ma. […]