otvorene

Počujem ťa, povedala. Viem, že počuješ môj hlas, prisvedčil Zámer sveta, ale aj ho počúvneš? Čo tým myslíš? zaznela v jej hlase otázka. Namiesto odpovede zaznel tichý smiech Zámeru sveta. No tak, poslúchni ma, nekonám nepremyslene, šepkal Zámer svet upokojujúco. Ani ja, odpovedala, cez moje múry prejde len spoľahlivý človek. Spoľahlivý? A kto je podľa teba […]

Každý z nás ich v živote zažíva, v rôznych oblastiach. Nesieme ich v sebe, niektoré viac a iné menej zhojené. Hej, v tejto chvíli uvažujem o životných ranách a zraneniach. Možno by sme boli zaskočení, keby sme porovnali niektoré skúsenosti v živote, ktoré sme zažili – a boli naozaj ťažké, ako násilie, klamstvá, zrada, nevera, ťažká choroba, smrť niekoho […]

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi. Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne […]

Akoby táto doba nemala morálne dno – to je myšlienka, ktorá ma včera hlboko oslovila v diskusnom príspevku v skupine. Zachytila môj pocit, ktorý som si akosi nedokázala dať do slov už dlhšie. V hĺbke srdca som cítila, že sa od nej niekam posuniem. A tak sa k nej v tejto chvíli vraciam. Neviem, čo sa to stalo s niekdajšími hodnotami? Žili sme v mikrosvete […]

Cesta tam a späť rozhodne nie je rovnaká. O tejto relativite uvažujem. Neviem, či so mnou v tejto chvíli súhlasíte – ale uvidíme v závere. Platí to o mnohých cestách, táto relativita… Pravdaže cesta z Červenej Skaly do Popradu a späť rovnako dlhá je. Aj cesta z Bratislavy do Košíc a z Košíc do Bratislavy má rovnakú vzdialenosť. Ale cesta, ktorá sa […]

Tých, ktorí sú zodpovední za vytvorenie vírusu a jeho vypustenie do sveta, by mal súdiť medzinárodný tribunál – napísala som v blogu už dávno. A z „konšpiračných teórií“, ako označovali niektorí akékoľvek pochybnosti o tomto výtvore prírody, sa čoraz viac kľuje pravda. Špinavé prádlo sa pohadzuje medzi Čínou a USA. […]

Som proti akémukoľvek násiliu na deťoch – to je z mojich blogov zrejmé. Ale som aj proti účelovým klamstvám. A myslím, že jedno z nich sa čoskoro ukáže práve pri prešetrovaní tohto prípadu. Nepísala by som o prípade do prešetrenia, keby sa k nemu nebola hneď nevyjadrila prezidentka. Keď ona, tak aj ja. Pouvažujeme v tomto blogu, prečo je zlé, ak sa nastaví […]

Ach, poviem v práci, že mi auto umyla matka – zahlásilo dieťa dnes ráno, štartujúc auto. Matka príroda, pravdaže, dodala. Áno, pršalo u nás včera od popoludnia. Máme rovnaký druh humoru a jej hlášky zakaždým roziskria ráno tisícimi hviezdičkami. Vyrazili sme do práce. K tomu sa linula sladká pieseň od Kikinej obľúbenej skupiny 1975. Presnejšie, v tej chvíli […]

Kvapky dažďa zaletovali až na balkón. Sadila som rýchlo bakopu s drobnými bielymi kvetmi, žlté ťahavé petúnie a majoránku (zemiakové placky s čerstvou majoránkou a horúci čaj, to je moja predstava ideálnej večere). Čierne mraky tiahli od červenej Skaly, no to sotva tak skoro doprší – hm, prídeš z práce, a už sa do lesa nedostaneš. Príroda predsa potrebuje vlahu, […]

Pozri, pozri, zeler vezú, plný kamión, na tú tvoju falošnú tresku – prevolávalo pobavene moje najstaršie dieťa šoférujúc cestou do mesta dnes ráno. Kamión Zeller sa plížil zákrutami oproti nám. Hm, keby bol plný zeleru, to by bolo tej falošnej tresky, odpovedala som s úsmevom. (Veru, veru, ak ste nejedli falošnú tresku zo zeleru, tak to ste podľa mňa o viac prišli, […]