otvorene

Tlieskanie odvážnym lekárom, lebo nasadzovali svoje životy za nás, sa začínalo v začiatkoch pandémie rozbiehať. Dala som vtedy blog My netlieskame https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/04/10/cesta-7-my-netlieskame/ Lebo slovenské zdravotníctvo má mnoho statočných lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, o tom niet pochýb. No má vo svojich radoch aj nejakých […]

Hromada nespokojných sa zúčastnila včera zhromaždenia pred Úradom vlády SR. Protestovali proti vláde Igora Matoviča. Tuším ani sto dní mu nedali. Občianska demonštrácia to nazvali. Tak k tomu pár slov dám… Chronickí protestovači – alebo hromada nespokojných? Každopádne účasť celkom slušná, z celého Slovenska dokonca. Verme, že to nebolo len […]

A tak som vložila silu do kameňa. Raz sa dostaneš ku posolstvu. Spomienky ožijú. Nájdeš kameň. Nech ťa kameň chráni. A nech šťastie sprevádza tvoje kroky. Leig leis a ’chlach do dhìon. Agus is dòcha gum bi sonas a ’dol leis na ceumannan agad. Aerian Fotografie sú moje, pravdaže. sme dvaja v jedno navždy prepojení… tha sinn dithis ann an aon […]

Práca, práca a práca – pomyslela si otrávene. Nedokázala sa na ňu v tejto chvíli dobre sústrediť. Chcela si prečítať ďalší z lístkov. Vybehnem na obed, povedala. Dáme si obedy doniesť, nechoď, vonku už zasa prší – povedala kolegyňa. Chcem sa trochu prejsť, odpovedala – dážď mi neprekáža. Náhlivo vbehla do neďalekej reštaurácie, stôl v rohu […]

Nádherný obrázok – majetok Mahátmu Gándhiho, ktorý vlastnil, som videla na fb, ani neviem presne kde. A tak uvažujem o viazanosti a naviazanosti a záťaži, ktorú so sebou životom vlečieme. Je to pre nás veľká výzva – takáto odpútanosť od všetkého „čo vlastníme“. Nie sme naučení žiť skromne, bez opory hmotných vecí. Sú pre nás […]

Šla tou cestou skorým ránom – ako každé deň – do práce. Vzduch sviežo voňal, po včerajšom daždi už cesta vyschla. Mláka pri parku sa o hodný kus zmenšila. Zadívala sa na miesto, kde našla včera ružový lístok. Pod kríkom sa zachytil ďalším z nich, zelený, spoznala to drobné písmo. Zohla sa a vytiahla ho, lístkov bolo niekoľko. Každý z nich bol inej […]

Kráčala zamyslene po chodníku. Vzduch po daždi bol svieži, vietor jej rozvieval vlasy. Na mieste, kde chodník prechádzal k parku, zanechala búrka obrovskú mláku, opatrne ju obchádzala. Hm, búrka veru kadečo vyplaví, povedala, keď videla nános blata a odpadkov, ktorý sa zachytil na jednej strane chodníka. Zrak jej pritiahlo snehobiele pierko. Aké zvláštne, na tom všetkom […]

Vždy som si myslela, že výklad slovenského textu treba robiť len cudzincom, ktorí neovládajú slovenčinu. Vyzerá to tak, že nielen im – došla som k tomuto záveru po prečítaní časti diskusie k dnešnému článku v Pravde, ktorý hovorí o Krajniakovom vyjadrení ku dôchodkom. Buď tí ľudia nerozumejú po slovensky, alebo nedokážu čítať s porozumením, alebo majú […]

Ten najnežnejší dotyk v pamäti sa mi vryl, a promenáda tichá najzázračnejších chvíľ tancuje pred očami aj v srdci láskou hreje, nad čaro spomienok tých nič mne vzácnejšie nie je. Dotknúť sa tvojich vlasov a cítiť vôňu teba, len tak zas sedieť spolu, nič viac mi nie je treba, a kráčať ticho lesom v zlatistej slnka žiare, pripomínam si teraz aj profil tvojej tváre. […]

Príde čas – povedala – a budeš kráčať týmto chodníkom v mojich stopách. Spomínať. Dôverujem Zámeru sveta, raz sa k tebe dostanú tieto slová. Rozpomenieš sa. Nájdeš kameň – je to všetko také jednoduché, zdanlivo. Niektorí hovoria, že i nenávisť sa prenáša v čase. Podľa mňa jediné, čo sa prenesie časmi v pôvodnej podobe, je láska. […]