otvorene

Ak vám zomrie trojročný synček, je to obrovská životná tragédia. A ak mohol žiť, zomrel len kvôli niečej nezodpovednosti, tak bolestnosť situácie zúfalých blízkych je ťažko opísať. O prípade trojročného Sebíka, mŕtveho v dôsledku chyby zdravotníkov nitrianskej nemocnice, som písala už opakovane v mojich blogoch Riešenia 3. Sebík tu už nie je… […]

Vysoké školy ako nešťastie tohto národa? Slabé a premnožené fakulty produkujú slabých učiteľov, a tí zasa vzdelávajú ktovieako, produkujú slabých žiakov. Možno z nich tie deti aj hlúpnu, keď to tak monitorujeme… To je ale škaredý príbeh. A navyše nepravdivý – v blogu Teraz 9. som už o tom niečo povedala, takže dnes doplním. Ako zistíme, že je niečo […]

Dnes vám poviem o jednom chlapovi, s ktorým som si náramne porozumela – a aj o knihe pravdaže, aj o knihe. Poviem vám, s tým chlapom som si porozumela, ako už dávno s nikým nie… Ten pán sa volá Benjamin Brooks-Dutton, a je autorom knihy, ktorú vám dnes spomeniem. Život nás vedie zvláštnymi cestami, ja si to hovorím v posledných dňoch […]

Každý z nás hľadá niekoho blízkeho. Kritériá hľadania sú o nás samých. Aj spôsob hľadania, určite. Aj výsledok hľadania, nepochybne. Až keď sme prekonali prvý míľnik a našli sme seba, začíname skutočne vidieť aj iných ľudí. Začínajú byť pre nás naozaj dôležití a „vidíme ich“. No tak o tom všetkom teraz pouvažujme… Kým […]

Po monitorovaní sa zasa raz spustilo prudké hľadanie vinníkov, prečo naši školáci nemajú tie najúžasnejšie výsledky. Samozrejme, už sa došlo k tým „pravým vinníkom“ tohto zúfalého stavu – podľa včerajšieho článočku v pravde Slabé fakulty, slabí žiaci, ktorý uvádza analýzu ZMOS-u – vinníkom sú tie slabé fakulty. Preto ešte dnes niečo na tému […]

Jasné, aj o gymnáziách, aj o monitore, aj o reforme, aj o učiteľoch niečo dám. Tak dnes o školstve, poviete si možno. Ibaže toto nie je len o školstve, to je o nás všetkých. Ako deti budeme vzdelávať, takých dospelých raz budeme mať, aj štát takých zamestnancov, aj táto spoločnosť budúcnosť. No to sa máme na čo tešiť… Že prečo? Veď práve […]

Dôvodov na plač v tejto spoločnosti je viac ako dosť. Prečo na plač – a nie na zmenu? Pravdaže, v mojom dnešnom blogu poviem o jednom z tých dôvodoch, aj na tú otázku odpoviem. Prečo plakať… Na vymenovanie všetkého, prečo by sme mali v dnešnej slovenskej spoločnosti plakať, by mi určite nestačila ani celá ďalšia jedenástka blogov. Chudoba, […]

Predstava, ako Rusi nesmierne doplatili na to, že sme proti nim zaviedli sankcie „my Európa“ – a v rámci toho „my Slovensko“ – by v tejto chvíli nepochybne mnohých „nerusofilov“ potešila. Žiaľ, dnes nie je ich deň. Ako je zrejmé z názvu blogu, teraz pohovoríme o protiruských sankciách – proti komu v skutočnosti sú, aj o ich dopadoch. A hej, […]

Hm, dnes to mám akosi rozrýmované v tom názve. Celý deň sa mi všetko skladá do rýmov – no deň jedna báseň by to mal byť. Hej, rýmovanie milujem, ale i tak to bol hodne zvláštny deň. Ani neviem, či mám odvahu o tom písať. Začneme tým hľadaním seba – a potom uvidíme… Keď hľadáme seba, treba si na seba dobre posvietiť… […]

Ach, ach, chudáci zadlžení dôchodcovia, ktorí naleteli darebným šmejdom. A dlh vo výške 300 miliónov eur. Ako to ide dokopy? Nie, nevysmievam sa zadlženým dôchodcom, s tými úprimne súcitím – a som za to, aby sa im pomohlo. Ale poviem vám dnes o jednej škaredej manipulácii tohto štátu s našim súcitom – zasa raz. Je ťažké zostať súcitný a uchovať si […]