otvorene

Hm, keby… Je to zázračné slovo v slovníku mnohých z nás. Keby bolo to a keby nebolo hento, a keby bolo toto takto… A keby, a keby, a keby… Veď to poznáte. Mne sa páči toto slovo vo verzii „kebyže“. No tak dnes o takom zázračne, čo by bolo, kebyže… Áno, presne o takom zázračnom Kebyže… bol odkaz víly vážky […]

Vietor povieval, na Prednej Hore vládlo hlboké ticho noci. Fontána žiarila v temnote sýtymi farbami. Privolávala obraz rozprávkového sveta, kde je všetko dobré a čisté a nežne krásne. Chvíľu som sa len tak dívala, a ponorila som sa do jej žiarivosti. Voda v nej bola ľadovo chladná, po namočení prstov som sa strhla z očarenia, a kráčala som nocou domov […]

Môžeme si klamať a falošne sa utešovať, že nás sa to netýka, nám sa to predsa nikdy nestane, ak má niekto rakovinu. Veď nie každý ju dostane. Nie každému sa narodí postihnuté dieťa. Nie každému sa rodičia rozvedú. Nie každému sa stane manželka alkoholikom. Nie každého vyhodia z práce. Nie každému ukradnú auto. Nie každému dieťa vyletí z vysokej školy. […]

„Príbehy sú dôležité“ povedalo monštrum. „Môžu byť dôležitejšie ako čokoľvek iné. Ak sú pravdivé.“ Patrick Ness A monster calls Takže, hej. Dávam citát na úvod a citát na záver. A medzitým vám dnes porozprávam príbeh. Pravdivý… Keď rozumieme iným… Pred časom mi prišiel mail, ktorého obsah ma prekvapil. Neznáma žena ma v ňom […]

Tretí blog k téme pokory, úcty a vďačnosti, ktorým túto tému uzavriem. Pravdu povediac, je to taký tzv. odpútavací blog, ľahko písaný, tému mám preštudovanú a premyslenú (keďže to dávam do knihy, ktorú som ešte stále nedopísala). Odpútavací je tento blog preto, že dnes som bola na pohrebe a rozhodne mi to nespravilo dobre, a tak potrebujem presmerovať […]

Pokora, úcta a vďačnosť majú zázračnú moc. Vedú nás k tým najlepším veciam v živote. Ak v živote stretneme niekoho, kto je ozajstný a zrelý, potom ten človek je vždy pokorný, plný úcty a úprimne vďačný. Ak som sľúbila v rannom blogu dopovedať o téme, tak teraz dopoviem. Ako vidíme, že vidíme… Mám za sebou ťažký víkend, bola by som si […]

Sila človeka podľa mňa nespočíva v jeho svaloch, ani v jeho rozume, či v jeho sebaovládaní. Je v tom, nakoľko sa u neho prejavuje ľudská zrelosť – t. j. „silné vlastnosti“ – pokora, úcta a vďačnosť. Sú nevšedné – nehrajú sa na výnimočnosť, čo v dnešnej dobe samých výnimočných a jedinečných je už vzácnosť. Možno preto, že sa spájajú […]

Mráz svojim dychom striebri krajinu vôkol nás. Kde sú tí, ktorých v srdci nesieme celý čas? Odpoveď hľadám márne, vždy znovu, dokola… Tak kde je nádej, viera – bola, či nebola? Sneh ticho padá zhora, sadá nám do dlane a my túžime tíško zašepkať vyznanie o večnej láske v srdci, závane spomienok… Hej, od Všechsvätých zas uplynul ďalší […]

Uvažujem o budúcnosti Slovenska. Kulturálne rozdiely pretrvávajú, migrantov pribúda a bude ich zrejme pribúdať aj u nás. V blogu Natvrdo 2. som to letmo spomenula, že spojenie trojice nie svätej je zrejme úzko súvisiace s príchodom migrantov na Slovensko, pretože sklamaným a naštvaných voličom sa ľahšie v takej situácii čelí rozdelením viny v trojici. Takže teraz […]

Vraj pravda lieči? Možno lepšie ako podaktorí slovenskí lekári? Hm, no veď práve o nich bude v tomto blogu reč. Ak som napísala v blogu Dych dňa 8. k téme „lekárov čistých ako ľalia“ dodám niečo ešte cez víkend, nuž práve teraz je tá chvíľa. A hej, v diskusii k tomu blogu ani netreba veľmi uvažovať kto je kto, pretože bagatelizovanie násilia voči […]