otvorene

Kedysi dávno malé semienko vietor uchytil a niesol doďaleka. Doliehal k nemu šum lístia v korunách stromov – nepúšťaj sa príliš ďaleko, buď opatrné. Nieslo sa však ďalej, vyletelo do výšky a hriali ho slnečné lúče. Svet v nich skrásnel, zdúhovel. Oblohou plynuli oblaky a drobnučké semienko si pripadalo ako vták, voľne a slobodne sa vznášalo kamsi do neznáma. […]

Dievča, ktoré jedlo surové ešte teplé a krvavé srdce z jeleňa. Médiá v minulom roku priniesli o dievčati príbeh a vyvolal veľa negatívnych ohlasov vo svete. Predvčerom priniesli médiá tragický príbeh o ďalšej lovkyni – a ja o ňom odvčera uvažujem. Kam nás život nasmeruje, a čo všetko do nás vštepia rodičia? A aké hodnoty žijeme? Takže […]

Nemyslíte si, že by sme šli rozoberať Hemingwaya a jeho slávne protivojnové dielo, ktorého názov parafrázujem, však? Nuž, trochu možno aj áno, je to inšpiratívne dielo. Ale tento blog bude hlavne o odpovedi na základnú otázku z názvu blogu – takže o bordeli v slovenskom zdravotníctve. A o nehanebnom prístupe štátu ku obetiam pochybení lekárov. […]

Na ceste životom nás sprevádza smrť. Všadeprítomne, kedykoľvek prichádza. Nie je jednoduché sa s touto predstavou vyrovnať a prijať smrť ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Bojíme sa o smrti často aj uvažovať, nie to ešte aj hovoriť. No áno, takže kontroverzná téma. Dnes v mojom blogu o smrti, jej vnútornom prijatí a kadečom, čo so smrťou súvisí. […]

Život nás naučí mnohému. Čo všetko v ňom pochopíme? Učíme sa rozumieť tomu, čo je v ňom naozaj dôležité. O tom môj dnešný blog. O veciach života… Ach, áno, postupne ich poznávame. Všetky tie veci, ktoré majú význam. Niekedy nám môže pripadať, že ich je len niekoľko – a inokedy, že ich je nekonečno. Možno to, čo je naozaj pre náš život […]

Žiadali ste niekedy Boha o odpoveď? Chceli ste, aby vám odpovedal na otázky, ktoré vás trápia? Veď aj ja. V tejto jedenástke budem uvažovať práve o tejto téme. Osemnástka… Včerajší deň – osemnáste narodeniny môjho syna – sa pre mňa niesol v spomienkach na moje dieťa. Pred očami sa mi mihali obrazy z nášho života, ponárala som sa […]

Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík – a čo vidím ja. No hej, jedenástkový – a záverečný – blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, ale načo? Múdri rozumejú i tak, a tým hlúpym by to k zmúdreniu nepomohlo. Takže teraz tým najmúdrejším došlo – dnes som drak, šľahám krídlami a chŕlim […]

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý plávajú, tento dnešný blog… Deň plynul… Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto […]

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času… Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme ich premeny v čase. Niektoré krajine prospeli, rozkvitla nimi a skrásnela, iné zmeny zasa rozbíjajú ten náš pôvodný obraz, nosený kdesi hlboko v srdci, a nepáčia sa […]

Takže v dnešnom blogu, jemne veselom, malé nazretie spoza rohu – len tak, ako to u nás chodí – možno niekedy, občas, skoro vždy. Dnes je to skrátka o krajine môjho srdca… O mojej rodine a iných zvieratách… Veď hej, je i Durrellova kniha, presne s týmto názvom. Durrella parafrázujem rada – moc ho milujem. A jeho spomenutú knihu mám v češtine […]