otvorene

Vyzerá to zdanlivo jednoducho – oveľa ľahšie by malo byť meniť iných ako meniť seba. Jasné, často sa stáva, že by sme chceli, aby tí druhí niečo na sebe zmenili, pretože by to mohlo byť na ich prospech. Takže dnes v mojom blogu o tom, ako meniť iných… Hmmmmm… No, sľúbila som vám že napíšem dnešný blog po príchode do Ružomberku. […]

Bývajú dni zázrakov, prežiarené slnkom, ktoré v daždivom dni tušíme za mrakmi … čakám kým si ráno uhladí lúče slnka nočným spánkom rozstrapatené vstáva rozžiarené oteplieva úsmevom ako ja ten zázrak – prosíííím – kedy ??? ráno sfarebnieva dúhou rosy voňavé farby lúčny koberec posúva ku mne tráva ševelí zaťato čakám ovečky […]

Život je cesta (a Cesta). Máme na nej šancu rásť. A tak dnes v mojom blogu uvažujem o raste a „práci na sebe“ a „dokonalosti“ a vôbec o živote… Pracovať na sebe … Pracovať na sebe je obľúbená téma raz za čas zrejme pre každého z nás. S útešným, že „lepšie občas ako nikdy“ sa trochu posnažíme… (Aby sme nedošli […]

Niekedy si robíme v živote kadejaké plány. No a potom prichádzajú dni ako tento. A zmetú zo stola hodne z toho naplánovaného. Veď hej, je to hodne iluzívne, robiť si presné plány… Takže dnes o iluzívnosti, aj o tom, že naše plány sú niekedy ako domček zo slamy v rozprávke o troch prasiatkach… Iluzívnosť … Iluzívnosť je pojem, ktorý […]

Hm, uvažovali ste niekedy o tom, čo by asi povedali Indiáni na náš spôsob života, ktorý žijeme v dnešnej „modernej a vyspelej“ spoločnosti? Že nie? Čo myslíte, páčilo by sa im „u nás“? Pozerali by s otvorenými ústami od údivu? O tom všetkom vám dnes v mojom blogu niečo porozprávam. A pravdaže, pouvažujem aj o tom, či by sa nám páčilo „u […]

Svitalo. Slnečné lúče nesmelo prerážali tmu. Modromodrý vták ležal na brehu mora, kam ho vietor odhodil z nebezpečnej blízkosti vĺn. Tie počas noci prestupovali občas hranicu a vrhali sa na breh ostrova. Vietor ich vytrvalo zavracal späť do mora. Slnko už zlátilo pobrežie, keď sa modromodrý vták pohol. Perie mal mokré, na ľavom krídle mal krvavý šrám. Nebolo […]

Že vám nič nehovorí meno Whanganui? Po mojom dnešnom blogu bude… Kráčať ránom, prežiareným prvými slnečnými lúčmi. Byť obklopený dychom vetra, šumom stromov, spevom vtákov… Ísť lúkou, na ktorej sa trblietajú tisíce dúhových kvapiek rosy. Sedieť na kopci a dívať sa na okolitú krajinu. Ležať v tráve a pozorovať letiace oblaky. Ani nevieme, […]

Máte radi rozprávky? Ach, áno, ja ich milujem, chýbali by mi v živote, keby neboli… Životom kráčame časom. A stále sa čosi učíme. V detstve sa učíme o svete okolo seba, v dospelosti zasa o sebe samých. A, pravdaže, aj o Bohu a veciach vyšších ako my, učíme sa úcte a pokore k nim – prijímať ich s láskou je podľa mňa našou hlavnou životnou […]

Ani si neviete predstaviť, ako by som plakala, keby mi parlamentní cenzori nechceli dať list od pre mňa dôležitého človeka – napísala som dnes ráno v mojom blogu. Pôvodne som to napísala ako žartovnú podporu Matovičovmu plaču, ktorý mnohí tak odsudzovali. Ibaže myšlienka o tom liste nakoniec aj pre mňa samú bola hodne inšpiratívna, uvažovala som nad ňou počas […]

Keď idú bežní ľudia do obchodu, pravdepodobne nezažijú nič zaujímavé. Teda, ak tam práve nie sme ja a moja sestra.