otvorene

Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru, zlatisté lúče pohládzali pobrežné skaliská a vrhali predlžujúce sa tiene na piesčitý breh. Vetrík nabral na sile a nedočkavo pobiehal ponad morskú hladinu. More šumelo, vlnky ticho tancovali v ústrety blížiacemu sa večeru. Čajky poletovali ponad more ako biele šípy, plné energie po popoludňajšom oddychu. Ich volanie sa nieslo do […]

Akého sveta sme súčasťou? A čo to znamená pre nás samých – byť jeho súčasťou? Prezradím vám tajomstvo – náš svet je taký veľký, aký veľký sme ho schopní vidieť. A nestačí ho len vidieť… O tom je dnešný blog. Sila a slabosť pohľadu… V prvej chvíli sa zdá, že byť súčasťou len malého, „svojho“ sveta je bezpečnejšie. Sú tam […]

More ticho-ticho šumelo. Slnečné lúče už nešírili žeravú páľavu, ale hriali, ich pohladenie šírilo príjemné teplo. Postupujúcim popoludním svet ožíval, malátnu idylku vystriedala svieža pohoda. Z diaľky sa vynorili obláčiky, striebristé a jemné. V belaso-belasej krajine priťahovali zrak. Nad more vzlietli aj čajky, s hlasným krikom poletovali nad vodnou […]

Aj lúče slnka zmalátneli, vetrík sa márne namáhal rozvievať páľavu popoludnia. Morská hladina bola nehybná, len občasná vlnka sa pozabudla a tíško šplechla na piesočnatý breh. Deň už neskákal ako zvedavý vrabec, zdalo sa, akoby v tom belaso-belasom súzvuku neba a mora sladko zaspal. Popoludňajšia horúčava uspala aj čajky. Žiadna nekrúžila nad morom. Všade […]

Sú dni, ako minulotýždňové… Čím sú výnimočné? O tom napíšem viac v dnešnom blogu. A hej, ešte jedna jedenástka. Že prečo? Nuž, blíži sa marec, moje srdce ním bije. Je to prelomový mesiac v mojom živote. Takže touto jedenástkou vítam prichádzajúci marec. Sú dni… Sú dni, ako boli tie v minulom týždni… Čím sú výnimočné? Nuž, bola […]

Slnečné lúče sa zabárali do bieleho piesku pláže, poludnilo sa. Vzduch bol horúci a voňavý tisícmi kvetov, rastúcich obďaleč. Na nebi nebolo ani obláčika. A tak belasá obloha splývala s vodnou hladinou v nekonečnej belasosti krajiny. Nekonečne modrú krajinu nerušili v tej chvíli ani biele čajky, usadené v nepatrnom tieni, vrhanom v horúcom poludní pobrežnými […]

No, a už je to tajomstvo vonku. Ach, áno, je to jedna z mojich filmových srdcoviek. Siedmi statoční, kultový film a legendárni herci. Odvážni chlapi, bojovali za spravodlivosť. Správali sa hrdinsky, zvládli kadečo. Ibaže niekedy v živote sú situácie, kedy ani toto všetko nestačí. Keď sedem statočných nestačí… Práve o nich porozprávame dnes v mojom blogu. […]

Deň poskakoval ako zvedavý vrabec, blížil sa k poludniu. Horúce predpoludňajšie slnko vytváralo ilúziu dokonalej nehybnosti. Pokojná vodná hladina sa rozprestierala do ďaleka, do ďaleka, do ďaleka… Čajky krúžili nad hladinou mora a nad ich hlavami sa prevaľovali páperové oblaky, pomaly plynuli za horizont… Modro-modrý vták zamával krídlami. Perie mu […]

Možno poznáte ten príbeh, ktorý začína slovami Bolo raz… Niekedy sú tie príbehy krásne a majú šťastné konce, inokedy sú smutné a tisnú sa nám pri nich slzy do očí. Spomíname nimi na ľudí, ktorí sú hlboko v našom srdci. Jasné, toto je moja spomienka na človeka, na ktorého často myslím s láskou. Pri dnešnom príbehu nie som ohnivý drak, ale to zrejme […]

Deň sa sunul ránom s oblakmi, pomaly sa prevaľujúcimi oblohou, naberajúcou sýtobelasú farbu. Rozprestrel svoje krídla naplno – slnko hrialo a vánok nad morom rozvieval vzduch ešte chladivý nocou. Volanie čajok, tiahle a naliehavé, vítalo deň v plnej jeho kráse. Modro-modrý vták potriasol krídlami a zlietol z kameňa. Jemný biely piesok morského brehu […]