otvorene

Trpko-sladká vôňa bylín s červenými kvetmi sa niesla vzduchom. Lístie na strome ticho šumelo vánkom. Belasý motýľ zosadol na kameň v tieni stromu a oddychoval ukrytý pred horúčavou. Po krátkej chvíli tam priletel i ďalší motýľ, s ohnivočerveným vzorom na krídlach. Netrpezlivo trepotal krídlami, prestupoval jemnými krokmi na kameni, bolo to akoby tancoval […]

K Mečiarovým amnestiám sa už v tomto štáte vyjadril kadekto. Pripadá mi, že tých, ktorí k tejto téme nedali žiadne vyjadrenie, možno zrátať na prstoch rúk. No tak prečo nie aj ja? Takže v mojom dnešnom blogu pohovorím o tom, ako a prečo podľa mňa treba uzavrieť Mečiarove amnestie, aj o tom, prečo je podľa mňa teraz táto téma všade, všade, všade, až sa […]

Niekedy si kladiem otázku o zmysle života. Možno aj vy o tom niekedy uvažujete, občas, znovu a znovu. Ak hej, tak viete, že obvykle je to vo chvíľach, keď sa rozhodujeme k ďalšiemu kroku na križovatke. Vtedy sa tak zastavíme, nadýchneme, rozhliadneme a volíme svoj ďalší krok. A hej, možno ste v nadpise spoznali rybičku Nema… Takže o tom dnešný dračí blog. […]

Život je vzácny dar. Nekúpite ho za žiadne peniaze. A preto je život to najcennejšie, čo máme. V mojich blogoch sa občas mením na draka, keď píšem o problémoch v spoločnosti. O tom, čo by sme mali meniť. Ale dnes nie som ohnivý drak, to je jasné, toto sú veci, ktoré mám hlboko v srdci. A tak dnes smutný drak – o hodnote života a o tom, koho by sme nemali […]

Šedobelasé oblaky pomaly plávali nebom. Slnečné lúče pomedzi presvitali a zlátili kraj. Motýle nežne poletovali z kvetu na kvet. Čas plynul… „Zem bez strachu sa volá krajina bez masiek“ ozval sa náhle ticho, úplne ticho Rozprávačov hlas. „Lebo len v takej krajine sa nemusíme báť byť sami sebou…“ Vetvičkou vyryl v zemi stopu. „A je úplne jedno“ […]

Slnko hrialo a byliny omamne voňali. Prehriaty vzduch sa jemne vlnil a pôsobil až uspávajúco ako bezpečné náručie matky. Pohoda a pokoj vládli nad krajom. V zdanlivo idylickom tichu zrazu v konároch veľkého stromu zapípal akýsi vták. Tichý zvuk sa v tichu rozľahol. Rozprávač pozrel nahor, na konár stromu, kde vták sedel. Perie mal načuchrané, zjavne preľaknutý […]

„…a znovu věřit, a znovu vždy věřit, že jinak lze žít…“ Milovníci Kryla vedia – ostatným prezradím, že je to myšlienka z jeho úžasnej piesne o dobe. Napovedá o čom bude dnešný blog, možno. Pravdu povediac, i ja som trochu zmätená. Tá pieseň sa mi vynára tak naliehavo dnes ráno, nerozumiem tomu. TO sú tie znamenia sveta, niečo sa nám […]

Sú. Že kto? No krásni blázni, o akých som písala včera v mojom blogu, že ich svet potrebuje. Dnes v záverečnom blogu jedenástky vám napíšem o tom, že tento svet má nádej… lebo sú… Hej, na nich stojí svet… Môžeme ich nazývať akokoľvek – siedmi statoční, krásni blázni, rebeli, nevypočítateľní, či akokoľvek inak – podstata je jedna […]

Primárny cieľ zdravotníctva je uchovať alebo prinavracať ľuďom maximálnu možnú mieru zdravia. O tom, či je to aj primárnym cieľom slovenského zdravotníctva, môžeme prinajmenšom pochybovať. O tom, čo zrejme je jeho cieľom a čo by ním mohlo byť, uvažujme spolu v dnešnom blogu. Pán minister Drucker, zastavte odborný a morálny úpadok zdravotníctva… […]

Nie, otázku Čo od nás svet potrebuje? rozhodne ešte nepokladám za zodpovedanú, ako vidíte. Takže dnes pokračujeme v hľadaní odpovede na otázku Koho potrebuje svet? O tom, koho podľa mňa svet potrebuje, vám poviem v mojom dnešnom blogu. Poviem vám to veľmi stručne… Takže v rannom blogu sľúbená rozprávku nestíham… Že prečo? No preto, krízová […]