otvorene

Kde bolo, tam bolo bola raz jedna Popoluša. Žila so svojou rodinou v malej dedinke na okraji sveta. Popoluša bola jednoduché (a pekné) dedinské dievča. Medzi jej záľuby patrilo sledovanie Palomy, lakovanie nechtov a hranie Poua na mobile. Ešte občas sa aj učila do školy. Žartujem! Popoluša sa nikdy neučila, ona si vždy písala ťaháky. Popoluša snívala, že raz jej spadne […]

Fúha, dnes dáme blog o náročnosti výberu. O tom, čo, ako a prečo je pri výbere dôležité. A čo by sme mali zvažovať pri výberoch v našom vlastnom živote i v spoločnosti… Takže tak. Výbery… V živote si vyberáme rôzne veci. Niektoré výbery sú „malé“, zanedbateľné významovo, respektíve dôležité pre nás len v danej chvíli. Napríklad […]

Trpko-sladká vôňa bylín s červenými kvetmi sa niesla vzduchom. Lístie na strome ticho šumelo vánkom. Belasý motýľ zosadol na kameň v tieni stromu a oddychoval ukrytý pred horúčavou. Po krátkej chvíli tam priletel i ďalší motýľ, s ohnivočerveným vzorom na krídlach. Netrpezlivo trepotal krídlami, prestupoval jemnými krokmi na kameni, bolo to akoby tancoval […]

K Mečiarovým amnestiám sa už v tomto štáte vyjadril kadekto. Pripadá mi, že tých, ktorí k tejto téme nedali žiadne vyjadrenie, možno zrátať na prstoch rúk. No tak prečo nie aj ja? Takže v mojom dnešnom blogu pohovorím o tom, ako a prečo podľa mňa treba uzavrieť Mečiarove amnestie, aj o tom, prečo je podľa mňa teraz táto téma všade, všade, všade, až sa […]

Niekedy si kladiem otázku o zmysle života. Možno aj vy o tom niekedy uvažujete, občas, znovu a znovu. Ak hej, tak viete, že obvykle je to vo chvíľach, keď sa rozhodujeme k ďalšiemu kroku na križovatke. Vtedy sa tak zastavíme, nadýchneme, rozhliadneme a volíme svoj ďalší krok. A hej, možno ste v nadpise spoznali rybičku Nema… Takže o tom dnešný dračí blog. […]

Život je vzácny dar. Nekúpite ho za žiadne peniaze. A preto je život to najcennejšie, čo máme. V mojich blogoch sa občas mením na draka, keď píšem o problémoch v spoločnosti. O tom, čo by sme mali meniť. Ale dnes nie som ohnivý drak, to je jasné, toto sú veci, ktoré mám hlboko v srdci. A tak dnes smutný drak – o hodnote života a o tom, koho by sme nemali […]

Šedobelasé oblaky pomaly plávali nebom. Slnečné lúče pomedzi presvitali a zlátili kraj. Motýle nežne poletovali z kvetu na kvet. Čas plynul… „Zem bez strachu sa volá krajina bez masiek“ ozval sa náhle ticho, úplne ticho Rozprávačov hlas. „Lebo len v takej krajine sa nemusíme báť byť sami sebou…“ Vetvičkou vyryl v zemi stopu. „A je úplne jedno“ […]

Slnko hrialo a byliny omamne voňali. Prehriaty vzduch sa jemne vlnil a pôsobil až uspávajúco ako bezpečné náručie matky. Pohoda a pokoj vládli nad krajom. V zdanlivo idylickom tichu zrazu v konároch veľkého stromu zapípal akýsi vták. Tichý zvuk sa v tichu rozľahol. Rozprávač pozrel nahor, na konár stromu, kde vták sedel. Perie mal načuchrané, zjavne preľaknutý […]

„…a znovu věřit, a znovu vždy věřit, že jinak lze žít…“ Milovníci Kryla vedia – ostatným prezradím, že je to myšlienka z jeho úžasnej piesne o dobe. Napovedá o čom bude dnešný blog, možno. Pravdu povediac, i ja som trochu zmätená. Tá pieseň sa mi vynára tak naliehavo dnes ráno, nerozumiem tomu. TO sú tie znamenia sveta, niečo sa nám […]

Sú. Že kto? No krásni blázni, o akých som písala včera v mojom blogu, že ich svet potrebuje. Dnes v záverečnom blogu jedenástky vám napíšem o tom, že tento svet má nádej… lebo sú… Hej, na nich stojí svet… Môžeme ich nazývať akokoľvek – siedmi statoční, krásni blázni, rebeli, nevypočítateľní, či akokoľvek inak – podstata je jedna […]