otvorene

Opäť idylka – z mojich rozprávok – na spríjemnenie času. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden sklenený vrch, na ktorom rástol strom. A na tom strome rástli tri citróny. Bolo to naozaj veľmi ďaleko, vari by citróny mohli rásť niekde u nás? Sklenený vrch bol vysokánsky, týčil sa až do nebies. Bol hladký a ligotavý, len tak žiaril na slnku, bol skrátka […]

Dnes by mal môj syn 15 rokov. Nedožil sa ich, niekto ho niekde v slovenskom zdravotníctve pred štyrmi mesiacmi zabil. Preto píšem svojmu dieťaťu tento list. Maroško, čas je najdlhšia vzdialenosť medzi dvomi bodmi. Chodím bytom neskutočne tichým a prázdnym bez Teba, Tvoje klavíriky v obývačke zapadajú prachom. Niekedy sa ráno vo dverách bytu pri […]

Tak zdravotnú dokumentáciu už máte v ruke. A čo by ste mali spraviť ďalej? Môžete podať sťažnosť konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu. Ale to pokladám naozaj za stratu času. Mali by ste si však určite písomne vyžiadať stanovisko primára konkrétneho oddelenia, kde došlo k pochybeniu, ten je totiž či chce alebo nechce garantom odbornosti starostlivosti na […]

Ako to bolo s tetou Marienkou Teta Marienka neležala mŕtva v lese. Teta Marienka neležala zabetónovaná v záhrade. Teta Marienka neležala mŕtva medzi paradajkami. Ani medzi mrkvou, kalerábom či inými záhradnými plodinami. Teta Marienka neležala ani mŕtva v mrazáku. Tetu Marienku nezožral pes. Teta Marienka neopustila strýka Džeriho. Tetu Marienku neuniesol gang […]

Cestujem denne do práce skoro ráno a tak som aj dnes krátko po tri štvrte na šesť vykročila z bytu. Vliekla som sa na zastávku unavene, pretože som písala skoro ráno potrebnú korešpondenciu vo veci vyšetrovania smrti môjho syna Maroška, aby som ju mohla ešte dnes poslať. Autobusová zastávka je pri protialkoholickej liečebni. Kým som čakala na autobus, vynoril sa z […]

Vecí, v ktorých by generálny prokurátor mal konať – a zatiaľ nekoná – dokážeme nájsť (verím, že nie som sama, kto ich vidí) na Slovensku viacero. Dnes venujem pozornosť jednej z nich, ktorá je spoločensky nebezpečná, spôsobuje škodu veľkého rozsahu a doplácame na ňu všetci. Transformované nemocnice nám robia (zasa raz) dlhy na dôchodkovom poistení. A nie […]

Domov Tá tichá pieseň domova v pamäti sa mi odznova vynára z hĺbky času, je mamin dotyk láskavý, čo mierni všetky bolesti, farba jej hlasu, pukoce oheň v kuchyni a polievka sa varí, tá naša veľká biela pec – vždy teplo sme s ňou mali a stará mama pri peci tíško si nôti zase „kde si môj Kriste premilý“, domov cítiť v jej hlase, och, starý otec do […]

Dnes sme zalovili v zásuvke a zaspomínali si spoločne ja a moja dcéra Kika na Karolínu Brustleovú a Podhorie. A tak sme sa rozhodli dať niečo z tých našich spomienok na blog ako spomienku na chvíle, keď sme žili ako šťastná rodina, spolu s Maroškom. Karolínu Brustleovú sme nikdy nepoznali osobne – čo ľutujeme, pretože podľa stôp, ktoré po sebe v čase zanechala, […]

Strýko Džeri hneď na druhý deň ráno zavolal na políciu a nahlásil tetu Marienku ako nezvestnú. Keď prišli policajti, tak zistili, že situácia je zvláštna – a teta Marienka sa snáď prepadla pod zem. Všetko, úplne všetko – oblečenie v skrini, topánky, jej zubná kefka, kabelka, mobil, občiansky preukaz, peňaženka – je doma na svojom mieste. Policajti sa […]

Nie je ľahké byť anjelom. Najmä keď sa ním stanete náhle. V jedno slnečné májové sobotňajšie predpoludnie. Len tak, z ničoho nič. Nečakane. Ako ja. Vždy som si anjela predstavovala ako jemnú a zároveň silnú bytosť. Ochrancu. Nádherné mladé stvorenie v povievajúcom bielom úbore, alebo aspoň v jemných belasých šatách, siahajúcich až po zem. S dlhými, je […]