otvorene

Takže pokračovanie k minulému blogu, či naozaj budeme poslednou generáciou. Ladislav Jakl dal silnú bilanciu, v ktorej uviedol Sme poslednom generáciou, ktorá vie čítať knihy a ktorá potrebuje knihy. Poslednou generáciou, pokladajúcou ovládanie gramatiky za dôležité a dorozumievajúcou sa plynulou rečou, aj rečou vôbec. Ktorá vie, že sa má dávať prednosť starším […]

Čítala som v dnešnom nadráne nádhernú úvahu Ladislava Jakla o poslednej generácii. Všimnite si, prosím, že píšem o poslednej generácii s malým p, nie o Poslednej generácii, ako sa označuje enviromentálne hnutie. Je to teda úvaha o nás všetkých, a o tom, v čom sme poslednou generáciou zrejme… […]

Predvčerom, 22. septembra, bol medzinárodný Deň bez áut. Cestou do práce i z práce to tak rozhodne nevyzeralo. Kopy áut sa valili i takým mestečkom, ako je Revúca – a určite aj všade inde. Zvykli si mnohí na pohodlie v štýle „autom i na WC“ – a nevyberú sa pešo ani do obchodu vzdialeného pár desiatok metrov. Kdeže sú tie časy pútnikov, ktorí […]

Viete aký bol včerajší deň? Deň vďačnosti v rámci medzinárodných dní. V záplave politických šarvátok tento deň zanikol. A myslím si, že aj bez nich by u nás ani pes po ňom neštekol. Vďačnosť sa skrátka nenosí. Málokedy si uvedomíme v dnešnej supermodernej a superkonzumnej spoločnosti, že byť vďačný je niečo pre nás dôležité. V tom bláznivom kolobehu […]

V Pravde nám tu analytik mozgy vymýval, ako budeme musieť znášať pokles životnej úrovne a priťahovať si opasky. Šesť miliárd za dva roky vraj musíme ušetriť, aby sme konsolidovali financie. No to dáme ľahko podľa môjho receptu. Žiadny pokles platov, žiadne osekávanie dôchodkov – čo ste, za čo ma máte? Nie som váš vrah, ale záchranca. Pozrite, tie […]

Každý deň je krásny, isteže. Ale niektoré sú ešte krajšie. Je to tak ako s ľuďmi – vraj každý človek má nejaké svoje svetlo, ale niektorí pre nás sú ako plamienok v temnote… Ach, dnešok, povedala som si radostne dnes – teda vlastne už včera – keď som po príchode z práce jedla cuketové placky. Zapíjala som ich mliekom a robím ich svojsky […]

Preškoľovali vás už niekedy policajti? Mňa už hej – a to ani nepijem… Prezradím o sebe, že mám rada básne. A tak ma jedna báseň – pieseň od Jana Buriana rozveselila, Zaspomínala som pri nej na časy, keď som v Žiline kŕmila holuby a policajti ma preškoľovať o ich škodlivosti prišli. Recesisticky som sa ich spýtala, či ma idú zavrieť, tak ma […]

Čakajú nás veselé časy – veď nám politici dajú všetko, čo nám vo voľbách sľubujú – platy, dôchodky, kadejaké príplatky a prídavky. Mňa by, pravdaže, rozveselilo aj to, keby sme i z NATO a EU vystúpili, ale kým sa tento národ rozhýbe to trvá, takže to asi tak skoro nebude. Zato migrantov sa zbavíme rýchlo. Všetkých. Pán Galko, bývalý minister obrany a […]

Hlas jeleňa, nesúci sa úbočím. Presnejšie hlasy dvoch jeleňov – jeden hlboký, druhý vyšší. Načúvala som im v nedeľnom podvečere, na balkóne chvíľu. Sila života v nich bola. A aj neklamné znamenie jesene, spolu s fialkastými jesienkami a šerom, naťahujúcim čoraz viac ruky skorým ránom aj skorým podvečerom. Jeseň mám rada, no zato šero ma nenadchýna. […]

Úctu si nemožno získať súdnym rozhodnutím. Človek môže chodiť s papierom, ktorý mu súd vydá a mávať ním po námestí, môže o ňom vykladať do televízie, môže ním osvietiť bratislavský hrad, alebo ho hoci aj vystreliť do vesmíru. Ale úcty mu tým nepribudne ani o miligram. Úcta sa totiž nezískava súdnym rozhodnutím, ale len dôveryhodnosťou budovanou vlastným […]