otvorene

Povedzme si úprimne – nepáli to každému rovnako rýchlo. Mnohí slovenskí občania chápali hneď po ohlásení nápadu realizovať sankcie voči Rusku v hospodárskej oblasti, že ide o nápad škodlivý určite viac pre Slovensko ako pre samotné Rusko. Teraz to konečne došlo aj premiérovi Ficovi. Zrejmé však je tiež, že niektorým ďalším slovenským politikom to nedošlo ešte stále.

Pán Kaník, uisťujem Vás, že ak je podľa Vás premiér Fico ruským agentom kvôli kritike (neskorej, ale predsa) našich sankcií voči Rusku, potom sú na Slovensku ruských agentov milióny. Ak máte pochybnosti, môžeme si to overiť referendom či náš národ chce takéto sankcie, ktoré ožobráčia ešte viac úbohú životnú úroveň mnohých Slovákov, alebo nie.

Je nesporné, že v prvom rade sú tieto sankcie ekonomickou otázkou. Otázne však je v čej hlave nápad na tieto sankcie zo strany Európskej únie vznikol. Hrdinské volanie USA po „ruskom nepriateľovi“ má nepochybne svoje politické pozadie a v jeho pozadí počuť chorál zbrojárskej lobby, ktorá anjelskými hlasmi nôti o výhodnosti tohto postoja pre pozdvihnutie ekonomiky USA a potrebe rozdúchania vojenského konfliktu (pravdaže mimo svojho územia, zasa raz niekde v Európe).

Len totálny hlupák neočakával žiadne odvetné ochranné opatrenia od Ruska. Aj bez nich by sme mali problémov s vlastnými sankciami viac ako dosť, pretože od vývozu do Ruska sme dosť závislí – podstatne viac ako USA. Začínajú ich už pociťovať na vlastnej koži nielen mnohí naši výrobcovia, priamo exportujúci do Ruska, ale aj ich zamestnanci. Odvetné sankcie sú len ďalším klinčekom do rakvy „ožívajúcej“ slovenskej ekonomiky.

Ibaže kým rozumný človek si dopredu dobre zváži, ak robí nejaký krok s ďalekosiahlymi dôsledkami na svoj život, hrdinovia Európskej únie najskôr vyhlásili sankcie a potom budú v Bruseli dodatočne na mimoriadnom zasadnutí expertov pre oblasť poľnohospodárstva v polovici augusta meditovať ako z kaše von – ako dokážu (a či vôbec dokážu) trhy stabilizovať. Výpočty Eurostatu hovoria o škodách na importe v rozsahu cca 12 miliárd eur, čo pri súčasnomstave ekonomík krajín Európskej únie rozhodne nie je zanedbateľná suma. Veď sme v situácii, že dlhodobo „požičiavame“ viacerým krajinám spoločenstva, aby sa zachránili pre krachom. Špecificky my Slováci si dokonca požičiavame, aby sme požičiavali. Ktorý ekonomický odborník by s triezvou hlavou v takejto situácii plánoval zhoršovanie stavu v niektorej oblasti namiesto potrebnej stabilizácie ekonomiky?

Odhliadnuc od ekonomickej otázky – a sprievodných zrejmých ekonomických problémov, privodených týmto „skvelým sankčným nápadom“ pre nás samotných – vyvstáva aj otázka morálky. Veď Brusel porušil pravidlá WTO – hrubo a bezdôvodne – ide v nich o jeho zmluvné záväzky voči Rusku, hoci uzavreté dobrovoľne a v dlhodobom horizonte spolupráce. Ja si teraz dávam otázku – a so mnou by si ju mal položiť každý rozumne uvažujúci človek na Slovensku – čo je to za partnera, ktorý porušuje dohodnuté pravidlá a záväzky? Vážne by ste chceli žiť s niekým, kto sa k Vám správa nespoľahlivo a nečestne?

Ja som v živote pochopila, že ak sa niekto správa nečestne voči niekomu inému, potom to nie je kvôli tomu že je zlý ten druhý, ale je to preto že je on sám nečestný. A že je iba otázkou času, kedy sa voči iným nečestný človek môže rovnako nečestne zachovať aj voči mne. Kroky Bruselu voči Rusku z hľadiska porušovania dohodnutých zmluvných záväzkov pokladám preto za varovné aj pre nás.

A čo pokladám za zvlášť dôležité – voči človeku, ktorý sa voči mne zachoval nečestne, by som nemala dôveru v budúcnosti. Z tohto uhla pohľadu sú sankcie aj otázkou budúceho partnerstva a týkajú možností budúcej spolupráce krajín Európskej únie a Ruska. Pretože Rusi nebudú doma sedieť, plakať za našim tovarom a čakať, „kým si to rozmyslíme a vrátime sa“. Na svete je dosť krajín, ktoré s nimi (a veľmi ochotne) nadviažu obchodné kontakty namiesto nás a zaplnia s radosťou ich trhy. Otázne je, kam sa potom s našimi výrobkami vrátime my, „keď si to rozmyslíme“.

Je to z tohto hľadiska aj otázka strategická.Pokladám preto za veľmi aktuálne príslovie „Nekrič hop, keď si skočil – pozri sa najskôr, do čoho si skočil.“ Mne sa v súvislosti so stratégiou Slovenska vynára dosť otázok – vám nie? Aké budú v budúcnosti pozície Európskej úniea zvlášť Slovenska na svetových trhoch? Aké trhy sa stanú pre nás náhradou namiesto rozľahlých ruských trhov?

Rovnako sú sankcie aj otázkou vojensko-politickou. Ibaže ani zďaleka nejde o meranie síl medzi Ruskom a Európskou úniou, polienka do ohňa prikladajú USA. Volajú po demokracii na Ukrajine, kiež by ju radšej najskôr vybudovali sami pre svojich občanov doma. Ťahajú nitky v mocenských hrách, pričom Európska únia sa stala ich šachovou figúrkou robiacou pre seba nezmyselný ťah. Ak totiž Európska únia niečo potrebuje, tak je to hospodárska spolupráca a partnerské spolunažívanie s Ruskom, nie vytváranie napätia či nepriateľstva vo vzájomných vzťahoch.

Nepomer síl v prípadnom vojenskom konflikte je zrejmý, ako aj nepomer dôsledkov. Nepochybne by nám USA pomohli vojenskou pomocou, však by im to rozbehlo ekonomický rast a dôsledky by boli zasa raz (ako vždy) mimo ich územia. Mali by sme sa poučiť zo situácie všetkých krajín, ktorým USA doteraz vojensky pomáhali (napríklad Irak, Afganistan) – ako sa vďaka tomu zlepšila situácia samotnej krajiny, hlavne občanov v nej žijúcich.

Takže ja osobne som rada, že síce neskoro, ale predsa došli v hlave aj premiérovi Ficovi dopady „toho ako ukážeme Rusku“. Otázne je, či v intenciách „toho že mu došlo“ začne urýchlene podnikať aj konkrétne kroky.

P. S.  k diskusii: Vysvetlenie nadpisu článku  – pre menej pozorných čitateľov  opakujem v úvode povedané – ide o paródiu na výrok pána Kaníka, ktorý hovoril o premiérovi ako ruskom agentovi kvôli jeho slovnej kritike sankcií na sobotných oslavách v Lehote pod Vtáčnikom:

 Robert Fico opäť preukázal, že sa správa ako ruský agent a plní úlohu záškodníka v rámci EÚ, keď rozbíja jej spoločnú politiku zameranú na ochranu demokracie a potláčanie agresie,“ povedal pre agentúru SITA predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Stálo by za to strihnúť si referendum o počte so sankciami stotožnených ľudí.

Predná Hora, 13.8.2014