No o čom inom – ako o slovenskom zdravotníctve – kde sa o kresle ministra pre nominanta nemôže hovoriť ako o skvelom kariérnom kroku, ale skôr ako o kariérnej poprave.
Špinu a marazmus, ktoré sa za tie roky (bezmála štvrťstoročie) v slovenskom zdravotníctve nazbierali, nedokáže dnes zrejme rozumne a efektívne riešiť rýchlym spôsobom nikto. Nehovoriac o tom, že namiesto čistenia mnohým vyhovuje skôr jeho ďalšie zanášanie špinou.
V rebríčku zdravotnej starostlivosti zúfalo zaostávame.
Ani prístup mnohých zdravotníkov nezodpovedá mojej predstave toho, ako sa má správať človek k chorým, starým a bezvládnym – byť ľudský a súcitný predsa nie vecou výšky platu (nehovoriac už o tom, že zdravotník je človek platený z našich daní).
A na druhej strane sú sestry zaplavené spomienkami na situáciu z tesne predvolebného obdobia. Mne osobne je veľmi ľúto, že sa potvrdili moje očakávania o tom, ako dopadnú, že „pre výstrahu“ niektoré z nich ani nezískajú prácu späť (http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/01/15/augiasov-chliev-3-zdravotne-sestry-nepriatel-pacientov/ – verte, sestry, že radšej by som bola, keby môj predpoklad nebol vyšiel).
Už dlho poukazujem v mojich článkoch na veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nefungujú (pripomeňme si aspoň niektoré z nich):
A nie som sama, kto sa snaží ozývať, aby sa veci zmenili k lepšiemu. Pripomeniem tu trestné oznámenie, podané pánom Pavlíkom – mojim známym zo „starých čias“, ktorý ma v časoch písania Charty 2012 a jej listov podporil ich uverejňovaním na www.necenzurovane.sk. Tak tento pán Pavlík vo februári 2016 zareagoval na potvrdenú informáciu, keď v roku 2015 predčasne zomrelo cca 3 000 nevinných ľudí len kvôli tomu, že sa tu drastickým a vulgárnym spôsobom vykrádali finančné prostriedky určené do rezortu zdravotníctva – čo verejne ako prví povedali Krajcer so Sulíkom a osvojil si to aj Matovič. No a potom nastalo dlhé mlčanie. 29. 2. 2016 preto podal na GP SR trestné oznámenie na Roberta Fica, Viliama Čisláka, Zuzanu Zvolenskú v spolupáchateľstve s vedením GP SR a MV SR v zastúpení Jaromírom Čižnárom a Robertom Kaliňákom, ktoré je uverejnené na www.necenzurovane.net.
Avšak hlasy tých, ktorí sa neboja ozvať, aby bolo na tomto svete lepšie, zostávajú v tejto spoločnosti zúfalo osamelé. Ľudia sa spamätajú a začnú o veciach uvažovať, až keď to osobne zasiahne do životov ich samých – keď sa oni alebo ich blízki dostanú do situácie, že pocítia zdravotnícku starostlivosť na slovenský spôsob na vlastnej koži. No to je na zmenu málo.
Pretože tí, ktorí by mohli a mali na Slovensku konať v prospech zmeny – odborníci z oblasti zdravotníctva, manažmentu, práva – mlčia.
V tomto štáte je skrátka málo hrdinov, ktorí by v temne doby na cestu svietili vlastným srdcom.
A tak môžeme čakať, že zasa raz vyhrá zlo, a malosť, a strach, pretože to je tá ľahšia cesta.
No i tak – nezávidím budúcemu ministrovi zdravotníctva, niet mu čo závidieť, pretože napriek všetkej straníckej zastrešenosti stolička pod jeho zadkom bude za krátky čas poriadne horúca…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 17.3.2016
elenka, musíte mi čítať moje myšlienky,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty