otvorene

K Mečiarovým amnestiám sa už v tomto štáte vyjadril kadekto. Pripadá mi, že tých, ktorí k tejto téme nedali žiadne vyjadrenie, možno zrátať na prstoch rúk. No tak prečo nie aj ja? Takže v mojom dnešnom blogu pohovorím o tom, ako a prečo podľa mňa treba uzavrieť Mečiarove amnestie, aj o tom, prečo je podľa mňa teraz táto téma všade, všade, všade, až sa človek bojí aj konzervu otvoriť…

Čo nepoviem o Mečiarových amnestiách…

Pravdou je, že v dobe Mečiarových amnestií som na Slovensku žila. Ibaže veľa vecí v tomto štáte plynie popri nás, bežných občanoch. A aj keď sú to veľké veci z hľadiska štátu, my im často popri svojich každodenných ľudských starostiach príliš veľké pozornosť nevenujeme.  Ja som v tej dobe riešila vlastnú životnú krízu – starostlivosť o trojročnú dcéru, a ešte kadečo ďalšie, čo tu nebudem analyzovať. Časom som udalostiam venovala pozornosť, pretože sú opakovane vyťahované na svetlo sveta už 11 rokov a neuzavreté definitívne – avšak nie detailne, nepochybne je v tomto štáte veľa ľudí, ktorí o celom prípade vedia oveľa viac. A ja som presvedčená, že na pravdu sa nabalili v tejto veci v prezentovaní verejnosti rôzne klamstvá ako snehová guľa. Rozhodne sa teraz preto nebudem vyjadrovať k udalostiam predchádzajúcim Mečiarovým amnestiám.

Pravdou je tiež, že čo si myslím o pánovi Kováčovi mladšom – odvlečenom, by určite nebolo publikovateľné. Bol „odškodnený“ tým, že sa stal diplomatom – žiaľ, ja si skôr myslím, že sme tým boli potrestaní my všetci (nezávidím mu, ibaže jeho pôsobenie v diplomatických službách bolo dosť škaredý príbeh… Zainteresovaní vedia, o čom píšem, však? ).

Treťou a poslednou pravdou, ktorú uvediem z hľadiska udalostí okolo Mečiarovým amnestií je, že tento štát pokladám za veľký augiášovský chliev, ktorý treba očistiť, spraviť ho právnym. Tajné služby a súdnictvo v tomto štáte podľa mňa patria dlhodobo k tomu najväčšiemu hnoju.

Mne osobne je ľúto matky pána Remiáša, je to obeť celej tej šarády, rovnako ako ňou bol jej syn. Lebo tieto nekonečné ťahanice len jatria jej bolesť. V právnom štáte každá vražda by mala zostať trvale stíhateľnou vraždou, nepremlčateľným trestným činom, mala by byť jasne pomenovaná a potrestaná. Ak nebola, je nutné meniť legislatívu, čistiť sudcovský stav a politiku. A náležite sa poučiť – nevoliť lumpov a darebákov, nedať im šancu.

Ale nič iné s tými Mečiarovými amnestiami už  teraz podľa môjho názoru nemôžeme spraviť.

A čo o Mečiarových amnestiách poviem…

Ja v tejto veci na 100 percent súhlasím s JUDr. Harabínom. Má pravdu, ako vždy. Je to skrátka právne podkutý odborník, a na Najvyššom súde nie je nadarmo. Jednoducho je to právnik, ktorý sa vo veciach vyzná.

Na rozdiel od JUDr. Fica, dovolím si verejne povedať, za ktorého právne rady by som nedala ani cent. Už v niekoľkých mojich blogoch som v priebehu času písala môj názor, že vysoká škola, kde premiér vyštudoval právo, by si mala vstúpiť do svedomia, aké právne povedomie majú podaktorí jej absolventi.

A Mečiarove amnestie sú toho dôkazom. Ak sa v nejakej zásadnej veci ako premiér nevyznám, tak si dám vypracovať právnu analýzu, prípadne to konzultujem s ústavnými právnikmi, aby som dokázal zastávať jasné stanovisko. Ide predsa o tému dlhodobo v spoločnosti pretriasanú, a bol by konečne čas ju uzavrieť – a nie nejako, ale legitímne. Ibaže aj ústavný právnik Bárány, poradca premiéra sa  – ako medializoval – domnieva, že rušiť amnestie nie je možné.

Nuž, naozaj neviem, načo sú premiérovi poradcovia, ktorých odborné názory nepočúva.

A hej, dýchnem dračí plameň – poznáte to príslovie, že  „lepšie dopadne stádo oviec, ktoré vedie lev, ako svorka levov, ktoré vedie baran?“ Pouvažujte v rámci dnešného zasneženého sobotňajšieho popoludnia na túto tému, milí voliči…

Ako neuzavrieť Mečiarove amnestie?

Nuž,  šitie zákonov „na mieru jednému prípadu“ nevydáva dobré svedectvo o slovenskej justícii, ani o právnosti štátu. Látať zákony účelovo nie je to pravé orechové – veď podľa toho to tu aj vyzerá.

Právny systém treba budovať koncepčne a systematicky, nie vyrábať nepodarky, ktoré každú chvíľu novelizujeme, podaktoré i tri razy za rok.

Vyrábať právne paškvily, ktoré môžu spustiť lavínu retroaktivity, je hanba.

Ako Mečiarove amnestie uzavrieť?

Nuž, len v súlade s právnosťou štátu. Amnestie sú podľa právneho názoru Harabína vo svojej podstate amorálne, lebo páchateľovi trestného činu umožňujú neniesť zodpovednosť za svoj skutok, avšak sú právne čisto nezrušiteľné – a ja mu verím. Tieto nápady Harabín nazval právnym idiotizmom – a skutočne to vystihol.

Nech by prijali v parlamente akékoľvek zákony – dokonca aj ústavný zákon, týkajúci sa možnosti rušiť amnestie parlamentom, potom musia byť v súlade s ústavným právom, s európskym dohovorom o ľudských právach, aj s trestným právom. Platí zákaz retroaktivity, a jeho zrušenie potom môže spustiť veci naozaj nečakané a našimi neodborníkmi na právo nepredvídané.

Harabín jasne vysvetlil, že realizácia týchto nápadov v rámci politicko-populistickej hry ohrozuje nielen právnosť štátu, ale i jeho samotné základy, pretože by v konečnom dôsledku znamenala:

• narušenie trojdelenia štátnej moci zásahom zákonodárnej moci do moci výkonnej,
• riziko spustenia ďalších retroaktivít, vrátane Havlovej amnestie, či zrušenia Benešových dekrétov na Slovensku,
• vznik trestnej zodpovednosti poslancov schválením takéhoto ústavného zákona z dôvodu zneužitia právomoci verejného činiteľa a generálny prokurátor by ich mal začať trestne stíhať.

 A prečo je podľa mňa teraz téma Mečiarových amnestií všade, všade, všade, až sa človek bojí aj konzervu otvoriť…

Nuž, dobre sa, milí čitatelia môjho blogu rozhliadnite okolo seba. Ak nám niekto máva červeným plátenkom popred oči, niekde bude aj býk. Ak sa robí veľký halas okolo jednej kauzy, potom sa tým prekrýva možno oveľa väčšia darebáčina.

Žeby nám sem pod rúškom tmy mečiaroamnestovania naťahali migrantov? Vážne nie? A čo tie projekty na pomoc migrantom, ktorým pridelili cca 2 a pol milióna eur na prijímanie migrantov. Kým slovenskí nezamestnaní, dôchodcovia, aj zamestnaní živoria, migrantom by sme prostredníctvom projektov napríklad v priebehu pol roka prilepšovali k bežným slovenským dávkam – napríklad 1 dospelý a 1 dieťa by dostávali navyše mesačne 510 eur. Nuž, lepšie raz vidieť ako desať krát počuť, takže čítajte:

• crz.gov.sk/index.php?ID=2696985&=sk,
• crz.gov.sk/index.php?ID=2713581&l=sk,
• crz.gov.sk/index.php?ID=2663462&l=sk.

A keď už „konšpirujem“, uvažujme spolu aj o prípade, na ktorý poukázal Harabín. Prípad dievčiny, ktorá močila na korán. Nuž, mali by rozhodne vyšetriť jej duševný stav, bohvieako múdry nápad z jej strany to nebol, to je fakt. Ale žeby ju za to dotiahli z Fínska a žeby ju šlo zatýkať dva autobusy kukláčov… Potom podľa Harabína polícia tvrdila, že ju údajne chceli ochrániť pre islamskými teroristami. Na takéto somariny míňajú naše dane.

Záverom…

Nuž, čo k tomu dodať – zvážte sami…Čas ukáže.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 17.3.2017