otvorene

Šedasté mraky tiahli pomaly nebom. Slnečné lúče pomedzi ne kde-tu prebleskovali a svet menili na rozprávkovú krajiny snov. Trblietavé svetlo v nej zanechávalo zlatisté plochy, ktoré žiarili v krajine zatemnenej mrakmi. Vôňa bylín ešte zintenzívnela, tiahla sa nežne sladko, halila svet do omamného oparu.

Vrana na konári ticho zakrákala. Rozprávač pozorne načúval jej hlasu. Potom sa usmial.

„Veď hej, pravdaže, Zámer sveta sa nám ozýva, a my môžeme zachytiť jeho volanie. Ak porozumieme jeho správe, naše srdce tancuje v ústrety tomu, čo prichádza. Volá sa to zmierenie so svetom, pretože v tej chvíli už neťaháme svoje kroky do strán, ale kráčame priamo dopredu. Tak sa dostaneme na svojej ceste najďalej. Udeje sa nám to vtedy, keď pochopíme, že Zámer sveta je najlepšia verzia nášho príbehu. Preto má pre nás význam spolupracovať so Zámerom sveta, dôverovať mu.

Ak Zámer sveta počujeme, naša odpoveď na jeho volanie musí vyjsť z nášho srdca, lebo vypovedá o dôvere, je prejavom dôvery. A tá nikdy nie je len o našej hlave, ale i o našom srdci. Je vždy o našich hraniciach dôvery, ktoré stanovíme.

V živote sprvu sme dôverujúci,  aj po sklamaní sa niekedy znovu snažíme o obnovenie dôvery, ak je nejaký vzťah pre nás dôležitý. No ak nás niekto sklamáva opakovane, znovu a znovu, naša bolesť si na pomoc privoláva strach. Čím viac bolesti, tým viac strachu, a čím viac strachu, tým viac bolesti. Násobia sa navzájom. Vtedy vzťah končí,  prestávame mu dávať svoj život do zálohy. Stáva sa to, keď jeden z partnerov nejde v súlade so Zámerom sveta, ľudia môžu strácať sami seba rôznym spôsobom. Ale to je znamenie, že vzťah nebol ten pravý. V tom je potom silný Zámer sveta, že treba ísť ďalej, pretože len pravý vzťah nás núti rásť, tie ostatné nás len krivia…“

Vrana na konári sa nedívala na Rozprávača, no zdalo sa, že pozorne načúva jeho slovám.

Rozprávač vranu uprene sledoval, nedokázal z nej spustiť zrak. Zamyslene sa pousmial, keď vrana konečne zdvihla hlavu.

„Tak to je, musíme vedieť správne načúvať.  Možno Zámeru sveta, možno sebe. A možno sú oba hlasy v súlade, ak správne načúvame…“

Elena K. Ištvánová   Blava, 23.3.2017