otvorene

No áno, v tejto jedenástke o tom, čo nám pomôže, ak to nájdeme.  Takže čo hľadať? Hm, hm, hm, však uvidíte…

V mojom dnešnom blogu o dňoch, keď nachádzame, aj o nachádzaní…

Čo to znamená nachádzať…

Podľa mňa to znamená – bystro sa dívať, uvedomovať si, čo vidíme a nájsť v tom všetkom videnom niečo, čo je blízke nášmu srdcu. Vyzerá to zdanlivo jednoducho. No áno, niekedy je nachádzanie na štýl tej ruskej rozprávky „choď tam, neviem kam, dones to, neviem čo…“

Ako dnes – to som s mojou najstaršou dcérou vyrazila do Popradu zväzovať diplomovú prácu. Našla som – hádajte čo… No dva srdiečkové kamene predsa – jeden malý tmavoružový a jeden sivý, veľký ako dlaň. Mám ho na okne v spálni, je prekrásny.

Jasné, nachádzanie nie je len o srdiečkových kameňoch. Veď to ani nebolo jediné, čo sme dnes našli. Našli sme napríklad v sekáči akciu na pulóvre po dva eurá – a aj sme si každá nejaký kúpili a navliekli na seba, lebo sme vyrazili jarne oblečené, ale v Poprade poletoval sneh. A pri návrate domov podvečer sme zistili, že už i u nás husto sneží – tak som rýchlo chystala na zajtrajšiu slávnostnú poradu na Polceste (BB) zimné veci.

A k tej diplomke…

Kika má diplomku v nádhernej sýtomodrej – takej morskej – farbe, ani jednej z nás sa nepáčia tie kadejaké temné „vedecké farby“ záverečných prác. Zaspomínala som pritom na moju diplomku, ktorú som tiež dávala zväzovať presne na tom istom mieste, kedysi pred rokmi pravdaže. Je v nádhernej bielej väzbe, má 264 strán a bola o tom, či v blízkych vzťahoch si majú byť ľudia podobní alebo rozdielni. Aby si rozumeli a utvárali pevné vzťahy, potrebujú byť v konkrétnych charakteristikách podobní, ale v iných zasa rozdielni.

Kika zasa v tej svojej diplomke skúmala vzťah medzi odpúšťaním, osobnostnými charakteristikami a PTED (to je nová vznikajúca diagnóza, chronická zatrpknutosť). Debatovali sme o tom cestou v autobuse. Moc zaujímavé veci. Potom mi dieťa začalo spomínať jednoduchú variačnú analýzu a multivariačnú analýzu, ale mne obe pripadali zložité a jediné, čo tam určite bolo jednoduché, som bola ja. Nie, nie, nikdy sa so mnou nebavte o štatistike, to je moja naozaj veľmi slabá stránka.

Ale poďme späť k tomu nachádzaniu…

Našli sme kadečo – napríklad pohodu, aspoň na pár hodín do príchodu domov. Moje najstaršie dieťa je radostné a vtipné, vie nachádzať dôvod na humor.

Našli sme dnes v Poprade i krásne knihy. Pôvodne som šla kúpiť knihu Kike, aby mala pamiatku na dnešný deň, viazanie diplomky. Nakoniec som kúpila dieťaťu knihy dve – od jej obľúbenej autorky (Kika je moc skromná, uspokojí sa so suchým rožkom a minerálkou miesto obeda, aby mala knihu) a aj jednu knihu sebe – samozrejme, že vám o nej niekedy porozprávam (možno zajtra?).

Zaujímavá kniha…

A dnes dáme pár slov o jednej z tých Kikiných kníh – tú som čítala v autobuse cestou domov.

Je od Brené Brown – a je to moc múdra kniha. Volá sa Dary nedokonalosti. A je o tom, ako vôbec nepotrebujeme byť dokonalí. A tiež o tom, prečo by sme vôbec nemali snažiť sa o dokonalosť. Toto ja mám vyriešené dávno – netúžim pokrikovať po sebe, ani po iných „buď najlepšou verziou seba“ (pravdaže, byť nedokonalý znamená mať drobné ľudské chyby, nie byť nečestný, bezohľadný, nezodpovedný, násilný a podobne).

Páči sa mi jej úvaha o stíšení – o tom, že stíšiť sa neznamená mlčky sedieť a v duchu lapať akúsi „ničotu, pri ktorej na nič nemyslíme“… Je to len o vnútornom upokojení sa a tým pustíme na voľnobeh naše sny, pocity, predstavy…

A hej, v knihe je  hodne pekných myšlienok. Dám jednu?

Myšlienka, ktorá ma oslovila…

Je to myšlienka Elisabeth Kubler-Rossovej, naozaj sa mi moc páči.

Povedala, že „ľudia sú ako vitrážové okná. Svietia a trblietajú sa, keď na ne zvonku svieti slnko, ale keď príde tma, ich krása sa odhalí len vtedy, keď zvnútra žiari svetlo…“

No čo poviete – prekrásne, však? Práve v tej tme prídeme na to, kde to svetlo zvnútra žiari, a kde je len tma ako v rohu…

A hej, ja milujem ľudí, ktorí majú vnútorné svetlo. Nie, nie, vôbec nemusia byť dokonalí, vôbec to nie je o tom. Ale z ich vnútra vyžaruje láskavosť, súcit, dobro, že nás to ťahá ako mušku za svetlom…

Záverom…

Mali by sme v živote hodne nachádzať to, čo je blízke nášmu srdcu.  Prajem vám to úprimne…

Elena K. Ištvánová     Predná Hora, 6.4.2017