Mama – toto slovo patrí v živote človeka k vzácnym, výnimočným slovám – ako Život, vzduch, voda, Láska.
Dnes ku Dňu matiek všetkým mamám a starým mamám…
Mamám
Tichý dych mamy stráži detský sen
v temne noci i v preslnený deň,
sprevádza v smútku, o radosť sa delí,
podporí sny, čo snívať by sme chceli,
ruka čo hladí, srdce čo bije s nami
- to všetko robia pre nás naše mamy…
Mama…
Mama nás sprevádza životom, sme s ňou prepojení neviditeľným putom. Patrí k tým dôležitým ľuďom nášho života, s ktorými to puto nikdy nepretrhneme, nech sme kdekoľvek, akokoľvek ďaleko…
Berieme to ako samozrejmosť, lebo mama. A potom sa stávame mamou. A náhle pochopíme…
Niet v mojich očiach nič cennejšie, ako byť mamou. Žiadne tituly, žiadne peniaze, žiadne postavenie nedokážu nahradiť túto hodnotu. Ja možnosť byť mamou vnímam ako šťastie, a za tento dar som Osudu hlboko vďačná.
Sú ženy, ktoré materstvo ako hodnotu nevnímajú. Nechcú si zničiť postavu či pracovnú kariéru, mať záväzok a zodpovednosť, obetovať sa a neviemčovšetkoešte – je to ich voľba.
Ale pravdou je, že keby som vyberala manažéra na vysoký post vybrala by som skôr mamu ako bezdetnú ženu. Mamy sú láskavejšími manažérmi, a ja pokladám túto vlastnosť – „schopnosť vidieť človeka naozaj“, aj u manažéra za hodne dôležitú, podstatnejšiu ako iné. Mamy musia zvládnuť mnoho vecí odrazu. Zvažujú morálne dilemy a pravé hodnoty, rodičovstvom pokornejú. Hej, vybrala by som ženu – mamu…
Nový čas včera priniesol článok o mamách, ktoré neobjímu svoje deti v dnešný deň.
O mamách mŕtvych detí. Je príznačné, že aj za spravodlivosť pre svoje mŕtve deti bojujú práve mamy.
Cítim ruku Osudu, ako ma teraz ochranne pevne drží – Zámer sveta ma odtiahol na tri dni do Ružomberku, od zajtra na tri dni na poradu do Tatier. Nie, nie je to náhodné. Nebudem klamať, cítim obrovský hnev a… (o tom viac inokedy, v blogu Kde sú diabli?).
Naša veľká mama…
Ak hovoríme o mamách, naša najväčšia matka Zem si tiež zaslúži vďaku v dnešný deň. Zazeleňané a rozkvitnuté stráne. Kyslík, potrava, miesto pre život. Tu veru platí hesseovské „bez mamy sa nedá žiť“ dvojnásobne.
Čo jej to robíme?
Záverom…
Radostný deň, plný slnečných lúčov, všetkým mamám prajem.
Oblohe zopár plávajúcich oblakov. A Zemi s úctou a láskou uzdravenie.
Elena Predná Hora, 13.5.2018
Celá debata | RSS tejto debaty