otvorene

Ministerka zdravotníctva plánovala zmeniť systém ambulantných pohotovostí. Čo v skutočnosti spravila – to dnes verejne pomenujem.

A pripomeniem aj, čo vyhlásila ešte v januári SLÚŠ…

Správa…

Médiá priniesli informáciu, že od júla sa definitívne mení systém ambulantných pohotovostí. Namiesto poskytovania služby občanov nepretržite do rána sa skráti ich fungovanie len do 23 hodiny. Pokrytá sieť tvorí iba necelých 40 percent očakávaného počtu ambulancií, takže väčšina územia Slovenska (t. j. aj jeho občanov – a pozor, aj voličov!!!) zostane bez pohotovostí.

Mal sa podľa predstavy MZ SR skrátiť v pevnej celoslovenskej sieti pohotovostí čas prevádzky od 14,00 do 22,00 hod. a v dobrovoľnej sieti na kratší čas, zrejme ľubovoľný (doteraz poskytovali pohotovosti služby do 7,00 hod. ráno). Nijakú pevnú sieť dobrovoľných služieb lekárov sa ministerke zdravotníctva vybudovať nepodarilo – čo sa dalo aj očakávať, lebo lekári signalizovali neochotu pohotovostne slúžiť. Myslíte si vážne, že toto môže niekto nazvať RIEŠENÍM a dokonca aj SYSTÉMOM ambulantných pohotovostí?  Vy tu nejaký systém a nejaké riešenie vidíte?

Poviem to na rovinu, pani ministerka zdravotníctva SR

– o koľko mŕtvych Slovákov sa týmto Vašim „riešením systému pohotovostí“ zvýši medzinárodná štatistika, ktorá v súčasnosti hovorí, že na Slovensku nám ročne zomrie 11 000 ľudí, ktorí ešte žiť mohli, keby dostali potrebnú zdravotnú starostlivosť???!!

V čom je problém…

Zdanlivo žiadny problém nie je. Ministerka zdravotníctva nariaďuje opäť povinné služby – „dočasne“, pravdaže. Lekári budú.

Nuž, problém tu je – a nie jeden. Lekári povinné služby odmietajú (ja to chápem – jednak je vyčerpávajúce a rizikové ťahať dennú a následne nočnú službu, jednak ich súčasné príjmy ich už nenútia tak konať).  Ako dlho bude trvať to „dočasne“?

Isté sú dve veci…

Prvá z nich – že na dobrovoľnosti lekárov služby ministerka nepostaví.

Druhá z nich  – že chodenie za touto službou za lekármi do nemocníc zvýši riziko ohrozenia pacientov, ktorí sú v nemocniciach. Tie sú beztak personálne niekde aj poddimenzované. Lekári v nemocniciach sú na to, aby poskytovali pomoc práve hospitalizovaným pacientom, a pacientom na hospitalizáciu prichádzajúcim, t. j. ľuďom vo vážnejšom zdravotnom stave – a nie pacientom s virózami a podobne, ktorí vybiehajú na pohotovosti. Kto sa postará o tých hospitalizovaných, ak nemocniční lekári budú pobiehať pri „pohotovostných pacientoch“? A kto bude ťahať pohotovosť, ak budú v nemocnici ťažké prípady, starostlivosť lekára vyžadujúce?

Prinajmenšom sa značne predĺžia čakacie doby na ošetrenie na pohotovostiach v nemocniciach – a ministerstvo zdravotníctva začne vykladať, že všetko je to chyba tých nezodpovedných hypochondrov, čo bežia do nemocnice s každým pichnutím v boku či kýchnutím…

Aby som neklamala – istá je ešte tretia vec…

Tretia vec je to, že vlády SR dlhodobo zlyhávajú v oblasti zdravotníctva, neplánujú koncepčne a nekonajú systematicky. Ja lekárov v dávno podôchodkovom veku nepokladám za úžasný nápad hodný nasledovania, je potrebné sieť dopĺňať priebežne mladými lekármi a udržiavať ju v primeranom vekovom priemere – aby bola dlhodobo udržateľná.

Ak poviem A, poviem už aj B…

Zdravotnú starostlivosť nedostávame ako láskavosť od vlády – pracujúci si za ňu ako za službu platíme, za nepracujúcich sa odvádza poplatok z rozpočtu. Mimochodom, garantuje ju aj stále ešte platná Ústava SR. Je nutné spraviť účinné kroky, aby zmluva občanov so štátom v oblasti zaistenia zdravotníckych služieb fungovala. Inak bude lepšie, ak si každý peniaze vrážané každý mesiac do zdravotníctva necháme a zaistíme si, čo kto uznáme za vhodné.

Takže ak nám rozsah zdravotníckej služby niekto ustavične v nejakej oblasti znižuje a tvrdí, že nemôžeme mať všetko za vkladané peniaze, potom je najvyšší čas povedať si na rovinu, čo chceme za tie peniaze dostať. Cesta rodinných zdravotných účtov by bola v tomto smere prínosná – lebo zodpovedne sa správajúce rodiny by potom za svoje peniaze dostali viac. Takto do systému prispievajú hlavne zodpovedne sa správajúci – a ťažia z neho hlavne tí nezodpovedne sa správajúci. Poisťovne by mali začať tým, ako je vo svete bežné, že sa zavedie systém malusov alebo bonusov – t. j. zvýhodnia sa tým poistenci zodpovedne sa správajúci voči vlastnému zdraviu. A motivujú sa tí nezodpovední.

Ja nerozumiem, prečo máme dostávať menej služby za stále viac nami platených peňazí – alebo mi niečo ušlo a znížia nám povinné platby zdravotných odvodov skrátením rozsahu poskytovanej služby???!!

A tak pre pochopenie pripomeniem ešte jednu vec – vyhlásenie SLÚŠ z januára 2018.

Vyhlásenie SLÚŠ…

SLUŠ je Slovenská Lekárska Únia Špecialistov. Jej prezident MUDr. Andrej Janco ešte v januári 2018 poskytol médiám vyhlásenie, ktoré si zaslúži pozornosť. Je to dobrý odborník i odvážny človek. A to vyhlásenie je pravdivé – a týka sa každého z nás.

Ale veď – spravte si názor sami…

Vyhlásil, že medicína sa stala zajatcom zdravotníctva, nastaveného na jediné – na tvorbu zisku. Otvorene pomenoval, že prenos kompetencií v zdravotníctve označil sa systematickú a cieľavedomú deštrukciu medicíny, ktorá má jediný cieľ – šetriť peniaze zdravotným poisťovniam. Upozornil tiež, že prenos kompetencií (zo špecialistov na všeobecných lekárov a lekárov na sestry,  či zo sestier na ošetrovateľov a opatrovateľov) povedie ku zníženiu kvality medicínskych výkonov o jeden stupeň naprieč celým systémom. Upozornil, že to svedčí až pre zlyhávanie zdravotnej politiky štátu. Sestry dokonca chceli kompetencie na predpisovanie liekov, vrátane antibiotík namiesto lekárov. Podporila to dokonca časť lekárov, združená v ASL SR.

Práve v tomto kontexte získať viac zisku potom podľa mňa možno posudzovať aj v súčasnosti realizované zmeny vo vzťahu ku pohotovostiam.

Je len na nás, dokedy budeme nerovnicu „dávam viac – dostávam menej“ podporovať.

Elena   Predná Hora, 15.6.2018