otvorene

Náš návrat ku slovenskej korune ako mene namiesto eura by vraj bol ťažký a bolestný. Nuž áno, dnes práve o tom pouvažujem v blogu.

A prehodíme pár slov o zelenej farbe, lebo v Kvapke dúhy je práve táto farba v poradí.

Od eura ku korune…

Ak sa v posledných dňoch rozbiehajú články v médiách, ako by sme na návrat od eura ku korune doplatili, tak to určite má svoj dôvod. Zakrátko bude jasné, že čo ním je – či len preventívne ohlupovanie ľudí „aby nebodaj nevolili nesprávne“ alebo či sa chystá niečo, čo davy nepoteší. Žeby ďalšia ekonomická a hospodárska kríza?

Článok o bolestnosti prechodu ku korune som čítala v denníku Pravda s názvom Návrat od eura ku korune by bol drahý a bolestný. Fascinovalo ma, že podľa NBS euro bolo konštruované ako účelový produkt „odteraz navždy“. Neexistujú vraj žiadne mechanizmy ako z eurozóny odísť. Naozaj pokladáte za rozumné dostať sa do spolku, v ktorom nemáme rovnocenné postavenie a pritom by sme z neho ani nemohli vystúpiť?

Zmysluplné vzťahy podľa mňa vždy majú čestné pravidlá, sú férové… Nie sú postavené na nemožnosti odísť, ale na ochote zotrvať. Hej, viem, svet sa neriadi mojimi pravidlami o čestnosti – a je mi to ľúto. Myslím si, že toto nie je dobrý spolok, ak má také pochybné pravidlá…

Múdre názory k téme sa objavili v diskusii pod spomenutým článkom. Jeden ekonomicky zdatný diskutér vysvetlil (ne)úspešnosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s českou ekonomikou tak jasne, že som to aj ja pochopila. Cez fakty z Eurostatu poukázal, ako podľa mediánu narastá rozdiel miezd SR a ČR v neprospech Slovenska i ako rast Slovenska v posledných 10 rokoch šiel hlavne na úkor zadlžovania bez adekvátneho nárastu HDP. Je tam toho zaujímavého, pravdaže, oveľa, oveľa viac v tej diskusii. Ale jednak chcem ešte písať o niečom inom, a jednak som v tejto chvíli priveľmi unavená.

Zeleňou…

Keďže sme v blogu Kvapky dúhy a so zelenou v poradí, prezradím vám, že na pintereste ju mám označenú ako „zeleňou“ a zelená ma dnes sprevádzala. Ráno som začala filozoficky ladenou fotkou – že je na nás, či chceme zažívať ruch mesta, alebo vnímať lúč slnka na kopci v horách.

Neskôr, v meste v ktorom som ešte nebola, som chvíľu spoznávala „ducha miesta“ a potom som si našla trochu zelene – malý parčík s pôvabnou fontánou, kde som mohla dýchať. Maroškovi som pri nej poslala zopár bubliniek z bublifuku. A kde inde, ako pri tej fontánke, by som stretla majstra – šamana, nenáhodne náhodne, ako inak – hoci sme sa mali stretnúť úplne inde. Vlastne dnešok bol celý zeleno-šamanský, bolo toho hodne, naozaj hodne. Víri to vo mne, aj s tým pohľadom kondora. Cestou domov som čítala knihu o šamanizme a cítila som hlbokú, hlbokú, hlbokú nenáhodnosť všetkého, že sa veci skladajú presne tak, ako majú. Je zvláštne cítiť, že niečo nie je náhodné – ako pieseň, ktorá sa mi objavila kade-tade, tri razy za popoludnie – ale že je to malá správa Zámeru sveta.

Škoda, že skúsenosť je neprenosná…

Moje najsilnejšie poznanie bolo v minulomesačnej konštelačke ako všetko  Zámer sveta riadi. Dnes zasa mnou silne otriasalo kadečo z čítaného v múdrej knihe – o generačných otlačkoch a šamanskej práci s energiou.

Šamanizmus mi je blízky. A hej, spraviť šamanský seminár o čítaní z kameňov v Revúcej pokladám za skvelý nápad – majster šaman súhlasí, ďalších záujemcov určite nájdem.

Záverom…

Návrat od eura ku korune by vraj bol drahý a bolestný. Nuž, na rovinu – veď niečo vydržíme kvôli zmysluplnej budúcnosti, nie? Zvládneme to…

Elena  Predná Hora, 18,6,2018